Alergia na potraviny alebo potravinová intolerancia: Rozdiel medzi dvoma často zamieňanými stavmi

1. Čo je to alergia na potraviny?
2. Čo je to potravinová intolerancia?
3. Rozdiel medzi alergiou na potraviny a potravinovou intoleranciou
4. Liečba alergie na potraviny
5. Liečba potravinovej intolerancie
6. Ako diagnostikovať tieto choroby?
7. Prevencia

Čo je to alergia na potraviny?

Potravinová alergia (PA) je imunologicky podmienená reakcia, ktorá sa môže objaviť aj po konzumácii malého množstva problémovej potraviny. Jej výskyt v európskej populácii sa odhaduje na 3 – 6 % u dospelých, 6 – 8 % u detí. Prejavy alergie na potraviny bývajú rôzne, počnúc ľahkými, až po závažné, život ohrozujúce, tzv. anafylaktické reakcie. Anafylaxia je reakcia organizmu, ktorá vzniká nečakane, a môže končiť smrťou postihnutého. Prejavy a celkový priebeh alergickej reakcie sa vekom menia. U dojčiat sa najčastejšie stretávame s tráviacimi ťažkosťami (napríklad brušné koliky, plynatosť, hnačka, vracanie) a atopickým ekzémom, následne s pribúdajúcim vekom sa pridružujú príznaky nádchy (opuch nosovej sliznice, kýchanie, svrbenie) či zápal očných spojoviek, neskôr sa pridáva sipot a v závere môže dôjsť až k vývinu bronchiálnej astmy.

Najčastejšími potravinovými alergénmi v detskom veku sú kravské mlieko, pšenica, vajcia, sója, orechy.

U väčších detí, dospievajúcich a dospelých predstavujú najväčšie riziko vzniku potravinovej alergie arašidy a iné orechy, zeler, morské plody, ryby a ďalšie.

Čo je to potravinová intolerancia?

Ide o nežiaducu reakciu spôsobenú konzumáciou potravín. Nejedná sa o alergickú reakciu, ale o enzymatickú poruchu. Intolerancia je zväčša spôsobená nedostatkom enzýmov potrebných na spracovanie určitých potravín alebo zložiek potravy. Prejavuje sa najmä tráviacimi ťažkosťami, no pri požití malého množstva jedla môže zostať bez príznakov.

Najčastejšie sa v praxi stretávame s laktózovou intoleranciou (LI), histamínovou intoleranciou (HIT), ale tiež napríklad aj s neceliakálnou gluténovou senzitivitou (NCGS).

Rozdiel medzi alergiou na potraviny a potravinovou intoleranciou

Potravinová alergia a potravinová intolerancia sú pojmy, ktoré sú v populácii často zamieňané. Aj keď sa niektoré prejavy môžu vyskytnúť pri oboch z nich, jedná sa o dva odlišné stavy.

• Alergia na potraviny je imunitne podmienená reakcia, zatiaľ čo intolerancia vzniká na inom podklade.
• Pri alergii stačí na vyvolanie reakcie aj malé množstvo alergénu, kým pri intolerancii by takéto množstvo nespôsobilo ťažkosti.
• Alergická reakcia vzniká vo väčšine prípadov do pár minút po kontakte s problémovou potravinou, príznaky intolerancie potravy sa prejavia do niekoľko hodín až dní.
• Potravinová intolerancia nie je život ohrozujúca, no alergia na potraviny môže v extrémnom prípade spôsobiť smrť.

Liečba alergie na potraviny

Základným pilierom liečby PA je vyhýbanie sa spúšťačom reakcie. V dospelosti je zväčša PA definitívna, u detí môže dôjsť k obnoveniu tolerancie problémových potravín.

V liečbe príznakov alergickej reakcie sa podľa závažnosti uplatňujú antihistaminiká (lieky tlmiace alergické prejavy), prípadne kortikoidy, pri hroziacej anafylaxii tiež adrenalín.

Zaujímavou možnosťou je alergénová imunoterapia. Táto liečba spočíva v podávaní malého množstva alergénov postihnutej osobe v snahe docieliť možnú konzumáciu spúšťačov – či už s obmedzeniami (po konzumácii istého množstva potraviny nastane alergická reakcia) alebo bez obmedzení (postihnutý môže konzumovať akékoľvek množstvo problémovej potraviny).

Liečba potravinovej alergie patrí do rúk lekára.

Liečba potravinovej intolerancie

Pri laktózovej intolerancii dochádza k neznášanlivosti mliečneho cukru z dôvodu nedostatku alebo úplného chýbania enzýmu (laktázy) potrebného na jeho štiepenie. Nerozštiepený mliečny cukor sa hromadí v tenkom a hrubom čreve a postihnutému spôsobuje gastrointestinálne (žalúdočno – črevné) ťažkosti. Intenzita týchto problémov závisí od množstva prijatej laktózy. Možnosti terapie sú v tomto prípade závislé najmä od typu LI.

1. Pri vrodenej intolerancii u novorodencov je nevyhnutné okamžité vylúčenie laktózy zo stravy. Jediným riešením je v tomto prípade bezlaktózové mlieko. Jedná sa o veľmi zriedkavú príčinu intolerancie laktózy. Výskyt sa popisuje približne u 1 zo 60 000 novorodencov.
2. Pri intolerancii u predčasne narodených detí sa podávajú špeciálne mliečne formuly s nižším obsahom laktózy. Postupom času dochádza u týchto detí k zvýšeniu aktivity laktázy.
3. Pri získanej LI je žiaduce dočasné eliminovanie laktózy v strave. Keďže je tento stav prechodný, postupne dochádza k zhojeniu sliznice čreva a obnove tvorby laktázy, čo umožňuje opätovné zaradenie mlieka a mliečnych produktov. K tomuto typu intolerancie dochádza vplyvom niektorých ochorení (hnačky, neliečená celiakia) alebo užívaním niektorých druhov liekov (antibiotiká).
4. Laktózová intolerancia v dôsledku starnutia predstavuje najčastejší typ intolerancie laktózy. Súvisí s poklesom hladiny laktázy približne po druhom roku života dieťaťa. U pacientov s týmto typom LI je určité množstvo laktózy zvyčajne dobre tolerované. Nie je preto potrebné vyradiť všetky potraviny s jej obsahom. Množstvo mliečnych produktov, ktoré postihnutý znáša bez ťažkostí, je individuálne.

Vo všeobecnosti sú dobre znášané malé jednorazové dávky laktózy. Laktóza je lepšie stráviteľná v „tučných“ potravinách, ako napríklad smotana na šľahanie. Tuk zapríčiní pomalšie vyprázdňovanie žalúdka, čo v konečnom dôsledku znamená, že sa do tenkého čreva dostáva postupne menšie množstvo laktózy. Rovnako sa dá využiť trik s pridaním čokolády do mlieka.

Fermentované mliečne produkty (jogurty, kefír a iné) sú obvykle dobre tolerované. Taktiež zrejúce a tvrdé syry obsahujú len veľmi malé množstvo laktózy, a tak pacientom zvyčajne nespôsobujú ťažkosti.

Na trhu je dnes dostupných mnoho rôznych bezlaktózových potravín alebo potravín so zníženým obsahom mliečneho cukru. Bezlaktózové potraviny nesú označenie laktofree, lactose free, lacto zero a ďalšie podobné ekvivalenty. Obsah laktózy v takýchto potravinách je maximálne 10 mg / 100 g alebo 100 ml. Na výber sú bezlaktózové mlieka, smotany, syry, maslá, jogurty, nátierky či rôzne pochutiny. Okrem toho sa veľkej obľube tešia aj rastlinné produkty, ktoré prirodzene žiadnu laktózu neobsahujú.

Na trhu sú dnes dostupné viaceré výživové doplnky s enzýmom laktáza, ktoré sú určené k užitiu pred alebo počas konzumácie mliečnych produktov. Niektoré slúžia k nakvapkaniu do mlieka 24 hodín pred plánovanou konzumáciou, čím sa laktóza štiepi už vopred.

V terapii majú svoje miesto aj probiotiká, ktoré zmierňujú príznaky laktózovej intolerancie. Vždy myslite na to, že je potrebné voliť prípravky bez obsahu laktózy.

Pri histamínovej intolerancii je riešením eliminácia potravín bohatých na histamín. Histamín je látka, ktorá sa tvorí v organizme, a je jeho bežnou súčasťou, ale tiež sa doň dostáva prijatou stravou. Za normálnych okolností je prijatý histamín rozkladaný enzýmom diaminooxidáza (DAO). Jeho aktivita však s pribúdajúcimi rokmi klesá, čomu zodpovedá fakt, že až 80 % pacientov s HIT je v strednom veku.

Niektoré druhy potravín obsahujú prirodzene veľké množstvo histamínu, iné potraviny sú bohaté na obsah histamínu kvôli ich spôsobu spracovania. Histamín vzniká z histidínu, ktorý je prítomný vo väčšine potravín bohatých na bielkoviny, ako je mäso, sója, obilniny a iné. Fermentáciou (kvasením) týchto potravín sa histidín premieňa na histamín. Môže sa tak diať cielene (fermentácia syrov, jogurtov), ale aj nechcene. Obsah histamínu sa takisto zvyšuje pôsobením baktérií pri nesprávnom uskladnení potravín. Všeobecne sa nižším obsahom histamínu vyznačujú čerstvé potraviny.

Ďalšou kategóriou sú potraviny alebo látky, ktoré síce samotný histamín neobsahujú, ale podieľajú sa na jeho zvýšenom uvoľňovaní v organizme alebo blokujú jeho odbúravanie.

Pacienti s podozrením na HIT alebo s potvrdenou diagnózou HIT by mali vynechať mäso, ktoré nie je čerstvé (problémom je sušené, solené a údené mäso, a teda aj mäsové konzervy a výrobky, ako salámy a šunky), ryby, ktoré nie sú čerstvé, dlho zrejúce syry (ementál, gouda), zaváraniny a kompóty, potraviny s obsahom droždia (chlieb, pečivo), potraviny s obsahom farbív a konzervantov, alkohol, energetické nápoje, kakao, čokoládu, kyslú kapustu, paradajky, špenát, baklažán, jahody, citrusy, kivi, ananás, papáju, banány, marhule, broskyne, slivky, čerešne, višne, čučoriedky, ríbezle, ringloty, orechy (vlašské, arašidy, kešu), čaj (zelený, čierny, maté), koreniny (klinčeky, čili, muškátový oriešok, škorica, kari korenie), morské plody a mnohé ďalšie.

Dostupné sú aj výživové doplnky s obsahom enzýmu DAO, ktoré je potrebné užívať pred jedlom s obsahom histamínu.

Pri neceliakálnej gluténovej senzitivite je riešením eliminácia potravín bohatých na lepok (glutén). Glutén je bielkovina obsiahnutá v obilninách, ako pšenica a jej druhy (špalda, tritikale, kamut), jačmeň, raž a tiež ovos. Najväčším zdrojom lepku v strave býva chlieb, pečivo, knedle, buchty, koláče, sušienky, cestoviny, múka, ale tiež napríklad pivo.

Lepok sa však používa ako pomocná látka pri výrobe mnohých potravín, ale aj liekov a výživových doplnkov. Takzvaný skrytý lepok sa teda môže nachádzať v kečupe, horčici, tatárskej omáčke, majonéze, v rôznych dresingoch, hotových omáčkach, polotovaroch z mlieka a mäsa (vopred obaľované mäso alebo syry), údeninách, mäsových a rybacích konzervách, pomazánkach, instantných polievkach, ovocných alebo ochutených jogurtoch, hotových mliečnych nápojoch, tavených syroch, zmrzline, trvanlivej smotane, ovocných šťavách obohatených o vlákninu, džemoch, raňajkových cereáliách, pražených orieškoch, čokoláde s rôznymi prísadami a príchuťami, kandizovanom ovocí, zmesi korenín, bujóne, sójovej omáčke, jedlej sóde, prášku do pečiva, želatíne, polevách, niektorých druhoch alkoholu (farbené destiláty, pivo), v kávových nápojoch a v mnohých ďalších.

Ako diagnostikovať tieto choroby?

Prvým krokom pri vyšetrení pacienta s podozrením na potravinovú alergiu je dôkladná anamnéza, a teda poskytnutie údajov o stravovaní spolu s údajmi o následných ťažkostiach. Dôležité je, po akom čase od kontaktu s potravinou sa ťažkosti objavili, či sa jednalo o surovú alebo tepelne spracovanú potravinu, či došlo k požitiu alebo len ku kontaktu s potravinou. Dôležité sú ale aj ďalšie faktory, ako fyzická záťaž v danom období, stres, užívané lieky, vírusové ochorenia, výskyt alergie v rodine a podobne. Ak je na základe uvedeného možné, že sa jedná o alergiu, nasleduje eliminačná diéta (vyradenie jednej potraviny, ktorú považujeme za alergén) a vedenie podrobných záznamov o stravovaní.

Ďalším krokom je pri pochybnostiach návšteva špecializovaného pracoviska. Tu sa môžete stretnúť s kožnými testami, kde sa na vnútornú stranu predlaktia pomocou sterilnej ihly vpraví do kože alergén (látka, ktorá môže potenciálne spôsobovať alergickú reakciu). Po približne 15 minútach sa na základe veľkosti pupenca vyhodnotí reakcia. K testovaniu sa môžu použiť surové potraviny, tepelne spracované alebo extrakty potravín. Niekoľko dní pred testovaním je nevyhnutné vysadiť antihistaminiká.

Ďalšou vyšetrovacou metódou je napríklad laboratórne stanovenie hladiny protilátok proti jednotlivým alergénom, cielené vystavenie pacienta alergénom a iné.

Pri potravinovej intolerancii je rovnako dôležitá anamnéza, spolu s vedením záznamov o stravovaní. Následne sa pri podozrení na vyvolávateľa neznášanlivosti vykonávajú rôzne vyšetrenia v závislosti od pôvodcu intolerancie.

Metódy slúžiace na diagnostiku laktózovej intolerancie zahŕňajú:

• Dychový test – pri nedostatku laktázy sa neštiepená laktóza dostáva do hrubého čreva, kde dochádza pôsobením baktérií k uvoľneniu vodíka, ktorý sa dostáva do krvi a následne do pľúc. Jeho zvýšená koncentrácia vo vydychovanom vzduchu signalizuje problém so štiepením laktózy. Pacientovi sa najprv odmeria koncentrácia vodíka vo vydychovanom vzduchu nalačno. Následne sa mu podá laktóza (2 g na kg hmotnosti, maximálne však 50 g laktózy) a opakovane sa meria koncentrácia vodíka pri výdychu.
• Meranie pH stolice – jedná sa o jednoduchý a rýchly test. Kyslé pH stolice poukazuje na možnú laktózovú intoleranciu. Kyslá stolica však môže byť prítomná aj pri zlom vstrebávaní iných cukrov.
• Biopsia črevnej sliznice – stanovuje sa aktivita enzýmu laktáza vo vzorke črevnej sliznice.
• Genetický test – vykonáva sa na odlíšenie typu intolerancie laktózy a tiež na potvrdenie výsledku iných testov.
• Meranie glykémie po podaní laktózy – sleduje sa zvýšenie hladiny glukózy v krvi po podaní laktózy.

V diagnostike histamínovej intolerancie sa uplatňuje meranie koncentrácie a aktivity diaminooxidázy. Namerané hodnoty poukazujú na to, či je enzým v norme alebo je jeho množstvo nedostatočné. Tento test je však nespoľahlivý, a tak je diagnózu možné definitívne potvrdiť po zmiernení prejavov HIT po vysadení potravín bohatých na histamín.

Diagnostika neceliakálnej gluténovej senzitivity je pomerne náročná. Spočíva vo vylúčení celiakie a alergie na lepok, pričom pacient aj napriek tomu trpí ťažkosťami po konzumácii potravín s obsahom lepku. Po nasadení bezlepkovej diéty príznaky pomaly ustúpia. Nasleduje opätovné zavedenie múčnych jedál, čo je sprevádzané znovuobjavením ťažkostí po ich konzumácii. Na základe toho môže lekár stanoviť diagnózu NCGS.

Prevencia

V prevencii vzniku potravinovej alergie sa po narodení dieťaťa, pokiaľ je to možné, odporúča výlučné dojčenie počas prvých 4 mesiacov života (niektoré zdroje uvádzajú až 6 mesiacov). V prípade, že dojčenie dieťaťa nie je možné a v rodine sa už v minulosti vyskytla potravinová alergia, je vhodné používanie umelých mliečnych formúl s označením HA (hypoalergénne). Zavádzanie príkrmov sa má realizovať postupne, medzi ukončeným štvrtým a šiestym mesiacom. Podávanie alergénov, ako ryby, vajíčka či lepok po pomyselnej magickej hranici jedného roka sa nepreukázalo ako účinné a v súčasnosti sa neodporúča.

Ak už ale potravinovou alergiou trpíte, jedinou prevenciou pred vznikom reakcie je vyhýbanie sa alergénom.

Eliminovať problémové potraviny z jedálnička by ste rovnako mali aj pri potravinovej intolerancii. Tu však platí, že určité množstvo týchto potravín vám nemusí robiť problém. Túto mieru si je dôležité individuálne odsledovať.

Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie.

Zdroje:

https://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2019/05/05.pdf

https://www.solen.sk/storage/file/article/d62980fe4ce2836711fb683c1fc18348.pdf

https://www.solen.sk/storage/file/article/9606c7d987a9aa760bc85358fdeff546.pdf

https://www.solen.sk/storage/file/article/6b8190049cc0a3f24441e41a35a36df4.pdf

https://www.solen.sk/storage/file/article/VIA_4_2018_final_Minarik.pdf

https://www.solen.cz/pdfs/ped/2018/03/03.pdf

https://www.solen.cz/pdfs/ped/2021/03/07.pdf

https://dk.upce.cz/bitstream/handle/10195/78327/BinkovaM_Laktozova-intolerance_LC_2021.pdf?sequence=1

https://medicinapropraxi.cz/pdfs/med/2007/05/07.pdf

https://medicinapropraxi.cz/pdfs/med/2016/05/07.pdf

https://zona.fmed.uniba.sk/uploads/media/Histaminova_intolerancia.pdf