Zaľahnuté ucho je stav, s ktorým sa bežne stretneme vo svojom voľnom čase pri cestovaní či výletoch. Keď však trvá dlhšie ako niekoľko hodín a prítomné sú aj sprievodné príznaky, ako je bolesť, mali by sme zbystriť pozornosť. Ako rozoznáme „neškodné“ zaľahnutie v uchu od vážnejšieho?
- Príznaky zaľahnutého ucha
- Aké sú bežné príčiny zaľahnutého ucha?
- Pomoc pri zaľahnutom uchu
- Prevencia zaľahnutia v uchu
- Je pri zaľahnutí v uchu potrebné navštíviť lekára?
Príznaky zaľahnutého ucha
Ucho je zmyslový orgán slúžiaci na sluch a udržiavanie rovnováhy. Skladá sa z 3 hlavných celkov – vnútorné, stredné a vonkajšie ucho. Keďže je ucho zložitý a komplexný orgán, každý z týchto celkov je zložený z ďalších menších častí. Zaľahnutie v uchu môže byť buď len nepríjemným pocitom, ktorý nám znižuje schopnosť počuť, alebo môže znamenať, že v našom tele niečo nie je v poriadku. Pokiaľ nevymizne v priebehu minút alebo hodín, určite by sme nemali voči tomu problému ostať ľahostajní.
Typickými príznakmi pri zaľahnutí v uchu sú:
- tlmené zvuky – oslabenie sluchu (väčšinou jednostranné),
- tlak a pocit plnosti v uchu,
- pískanie alebo praskanie,
- bolesť.
Aké sú bežné príčiny zaľahnutého ucha?
Príčin zaľahnutého ucha môže byť niekoľko, môžu byť spôsobené primárnym alebo sekundárnym ochorením a taktiež môžu byť dedičné aj získané. Tieto príčiny stoja za zaľahnutým uchom najčastejšie:
- Zmena atmosférického tlaku – ide o najbežnejšiu príčinu zaľahnutého ucha, ktorá väčšinou nie je závažná. Systém ucha na zmenu tlaku reaguje otvorením Eustachovej trubice. Pokiaľ sa ale trubica z nejakej príčiny neotvorí, tlak vo vnútri ucha je nižší alebo vyšší ako vonku, čím vzniká nepríjemné zaľahnutie. Môže nastať len v jednom uchu alebo v oboch súčasne, najčastejšie pri lete lietadlom, pri šoférovaní, pri potápaní sa alebo pri prudkej zmene nadmorskej výšky v horách. Za vyrovnávanie tlaku v ušiach je zodpovedná Eustachova trubica, no nie vždy dokáže vyrovnať tlak tak rýchlo
- Zvýšené množstvo ušného vosku (mazu) v zvukovode – ušný maz je vosková látka žltkastej farby, ktorá chráni najmä vnútorné ucho (ale aj zvukovod) pred mechanickým znečistením a infekciou. Zároveň zabraňuje vysychaniu pokožky v uchu. Skladá sa z výlučkov ušných žliaz a odumretých buniek. Jeho konzistencia je mäkká, ale v prípade jeho nahromadenia stvrdne a vzniká ušná zátka, ktorá môže spôsobiť prechodné upchatie, a tým aj zaľahnutie v ušiach. Chyba vzniká najmä pri čistení uší vatovou tyčinkou, kedy ňou zatlačíme maz hlbšie a pri nesprávnej manipulácii môžeme až poškodiť ušný bubienok. Vatové tyčinky sú jednak neekologické, ale aj nie veľmi bezpečné.
- Voda alebo zápalová tekutina – voda sa môže počas plávania alebo kúpania zachytiť v zvukovode, a tým spôsobiť zaľahnutie v uchu. Tekutina sa však môže za bubienkom hromadiť aj počas zápalovej infekcie ucha. Zvyčajne sa uvoľní náhle, čo sa prejaví nepríjemným bolestivým pocitom.
- Hluk – pri dlhodobom alebo jednorazovom vystavení sa nadmernému hluku môže prinajlepšom dôjsť k zaľahnutiu v uchu, prinajhoršom až k dočasnej alebo trvalej strate sluchu.
- Zápal – zápal stredného ucha môže byť najčastejšie bakteriálneho alebo vírusového pôvodu. Ide o zápalové ochorenie charakterizované silnou bodavou bolesťou v uchu, ktorá je najintenzívnejšia v ľahu, vytekaním hnisu z ucha a aj zaľahnutím v uchu. V uchu zaľahne z dôvodu opuchu Eustachovej trubice, ktorý vzniká hromadením tekutiny v strednom uchu. Zápal stredného ucha vzniká najčastejšie ako komplikácia infekcií horných dýchacích ciest, kedy sa „infikovaný“ hlien dostáva z nosohltana do stredného ucha. Okrem tohto zápalu sem patria aj zápal vonkajšieho ucha alebo zápal zvukovodu. Zápal môže byť aj iného ako mikrobiálneho pôvodu – pôvodcom môže byť silný prúd studeného vzduchu.
- Príznak alergickej reakcie – prirodzeným príznakom alergie je okrem slzenia a svrbenia očí a pokožky aj typický opuch nosa a upchatie nosových dutín, teda aj zaľahnutie uší. To vzniká, podobne ako pri zápale, opuchom Eustachovej trubice.
- Zápal horných dýchacích ciest – rovnaká príčina ako pri alergickej reakcii. Zaraďujeme sem aj zápal nosohltanovej mandle, ktorá svojím zdurením môže tiež spôsobiť zaľahnutie v ušiach.
- Menierova choroba (syndróm) – ide o ochorenie vnútorného ucha, charakterizované triádou príznakov – hučanie v ušiach, strata sluchu a závraty. Ich nástup je náhly a často sa vyskytuje aj s inými sprievodnými príznakmi, ako nevoľnosť, vracanie, bolesť hlavy či neschopnosť pohybu. Môže trvať od 20 minút až do niekoľkých (6 - 7) hodín. Zvyčajne postihuje len jedno ucho, no nie je vylúčené, že postihne oboje, najmä čo sa týka straty sluchu. U žien môžu tieto záchvaty súvisieť s aktuálnou hladinou hormónov. Vplyv na vznik má najmä životný štýl.
- Nízky tlak krvi – okrem iných ťažkostí sa môže vplyvom zníženého prekrvenia mozgu vyskytnúť aj prechodné, krátko trvajúce zaľahnutie v ušiach.
- Onkologické ochorenie – sem zaraďujeme najmä nádory v nosohltane, prípadne nádor akustického nervu.
- Úzkostná porucha – vnútorné ucho je veľmi citlivý orgán, náchylný na prudké zmeny tekutín a prekrvenia. Pri úzkosti je typické prechodné prudké zvýšenie krvného tlaku spôsobené záchvatom úzkosti, panickým záchvatom alebo nadmerným stresom (hlavne uvoľnením stresových hormónov). Práve prudké zvýšenie krvného tlaku môže narušiť rovnováhu tekutín vnútorného ucha, a tým spôsobiť zaľahnutie.
- Vrodené choroby – patria sem najmä rôzne vrodené poruchy sluchu.
Pomoc pri zaľahnutom uchu
Pri zaľahnutom uchu si vieme pomôcť aj sami, bežnými každodennými činnosťami, ako je skákanie, žuvanie, prehĺtanie alebo zívanie. Vo vážnejších prípadoch už nastupuje liečba, o ktorej sa viete poradiť so svojím lekárom alebo lekárnikom. Medzi osvedčené tipy na pomoc pri zaľahnutom uchu patria tieto:
- Žuvanie žuvačky, cmúľanie tvrdého cukríka alebo zívnutie – ide síce o „babské rady“, no ich efekt je aj odôvodniteľný. Intenzívnym prehĺtaním, žuvaním alebo zívnutím sa podporuje spriechodnenie Eustachovej trubice, čo pomôže vyrovnať tlaky.
- Valsalvov manéver – spočíva v hlbokom nádychu, stlačení nosových krídel a zatvorením úst, pričom sa snažíme nasilu vydýchnuť cez tento zapchatý nos. Do Eustachovej trubice tak prinesieme vzduch z opačnej strany a týmto manévrom ju jednoducho spriechodníme. Druhým manévrom je Toynbeeho manéver, kedy ale po tom, čo si stlačíme nosové krídla, začneme nasilu prehĺtať. Pri prehĺtaní intenzívne zapájame svalstvo zadnej časti krku, ktoré môže napomôcť pri spriechodnení a uvoľnení Eustachovej trubice.
- Horúca sprcha – vodná para dokáže pomôcť spriechodniť ucho v prípade zaľahnutia z dôvodu nadbytku ušného mazu. Vodu si ale v žiadnom prípade nestriekame do ucha, uvoľnenie zabezpečí práve spomínaná horúca vodná para.
- Vytrasenie tekutiny – ak nám v uchu zaľahne pri plávaní alebo po pobyte vo vode, tekutinu z ucha dostaneme jednoducho tak, že nakloníme hlavu na stranu, na ktorej je zaľahnuté v uchu, a poskočíme, prípadne zatrasieme hlavou. Voda by mala pôsobením gravitácie vytiecť. Na prevenciu pri plávaní je vhodné používať plávacie pomôcky, ako sú plávacia čiapka alebo zátky do uší.
- Pokiaľ sú vaše uši citlivé, používajte po kúpaní alebo plávaní prípravky na odstránenie prebytočnej tekutiny zo zvukovodu alebo prípravky, ktoré prispievajú k jeho rýchlejšiemu vysušeniu.
- Ušné kvapky a spreje na čistenie zvukovodu – slúžia na preventívne používanie, napr. pri odstraňovaní ušného mazu namiesto vatových tyčiniek. Vieme ich použiť aj pri zaľahnutí v uchu z dôvodu alergie alebo prechladnutia – v takýchto prípadoch sa ale vždy poraďte so svojím lekárom alebo lekárnikom.
- Nosové dekongestíva – použite ich len v prípade, ak je príčinou zaľahnutia v uchu nádcha. Nosové dekongestíva (kvapky, spreje do nosa) zmierňujú opuch sliznice, čím napomáhajú k vyrovnaniu tlakov a zlepšeniu prúdenia vzduchu medzi vnútorným a vonkajším prostredím. Doba používania však nesmie presiahnuť 5 - 7 dní, keďže na ne veľmi rýchlo vzniká návyk.
- Chirurgický zákrok – chirurgický zákrok je poslednou a najzriedkavejšou možnosťou liečby zaľahnutého ucha, ktorý sa volí najmä pri ťažkých zápaloch stredného ucha a nosohltanovej mandle, veľmi vysokých tlakoch na bubienok a hromadení tekutiny v strednom uchu, pri akustickom neurinóme alebo onkologických ochoreniach nosohltana.
Prevencia zaľahnutia v uchu
Niektoré preventívne opatrenia môžu pomôcť zaľahnutiu v uchu predísť:
- Zabezpečte si dostatočnú hydratáciu, nefajčite.
- Uši si čistite ideálne na to určeným ušným sprejom.
- Pokiaľ máte nádchu, dbajte na pravidelné čistenie nosa, čo zahŕňa okrem používania nosových dekongestív aj fúkanie nosa u dospelých alebo odsávanie hlienov u bábätiek a detí, ktoré si nos ešte nevedia fúkať.
- Opatrnosť treba zachovať aj pri plávaní alebo kúpaní, najmä používaním plaveckej čiapky alebo ušných zátok.
- Pri nadmernom hluku používajte chrániče sluchu.
- Počas letu lietadlom môžete použiť špeciálne chrániče sluchu do lietadla – majú filter na reguláciu zmien tlaku medzi uchom a okolitým prostredím.
Je pri zaľahnutí v uchu potrebné navštíviť lekára?
Liečba zaľahnutého ucha môže byť rôzna a treba si všímať všetky príznaky. Zaľahnuté ucho sa dokáže samovoľne uvoľniť maximálne do niekoľkých dní, prípadne si vieme pomôcť „babskými radami“. Lekára ORL je potrebné navštíviť, ak:
- nepoznáte príčinu zaľahnutia v ušiach,
- zaľahnutie pretrváva viac ako týždeň,
- cítite silnú bolesť,
- máte horúčku alebo zvýšenú teplotu,
- točí sa vám hlava,
- pozorujete zmeny na uchu – začervenanie, výtok z ucha (krvavý alebo hnisavý).
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.