Respiračné infekcie horných dýchacích ciest sú u detí jedny z najčastejších ochorení. Ich opakovanie je dané hlavne nezrelosťou imunitného systému malých detí. Prenos prebieha vzdušnou cestou (prostredníctvom kvapôčok), priamym alebo aj nepriamym kontaktom (v detských kolektívoch). Približne 75 % detí začne trpieť častejšími respiračnými ochoreniami už v priebehu prvého roka po nástupe do kolektívu. Čo sa ešte považuje za normálnu chorobnosť a kedy je už vhodné vyhľadať odborníka? A ako môžeme podporiť detskú imunitu?
- Moje dieťa je často choré, čo s tým?
- Ako môžem podporiť imunitu môjho dieťaťa?
- Ako inak ešte môžeme predchádzať ochoreniam?
Moje dieťa je často choré, čo s tým?
Po nástupe do kolektívu je dieťa vystavené rôznym druhom mikroorganizmov (baktérie, vírusy). Za bežné infekcie považujeme tie, ktoré prídu náhle, prebehnú bez komplikácií a po ich skončení je dieťa úplne zdravé.
Vo veku 1 – 5 rokov sa za fyziologickú (normálnu) chorobnosť považuje 6 – 8 respiračných infekcií ročne. Vzhľadom na dozrievanie imunitného systému má tento stav tendenciu zlepšovať sa. Už u školákov sa normálna chorobnosť znižuje na 2 – 4 respiračné ochorenia za rok. Tu už imunitný systém funguje v podstate podobne ako u dospelých.
Špeciálne vyšetrenia sa odporúčajú pri častejšom opakovaní ochorení, ako je norma, alebo pokiaľ dieťa potrebuje k vyliečeniu opakovane antibiotiká. Z detských špecialistov sa nadmernej chorobnosti venuje detský imunoalergológ a detský pľúcny lekár.
Pôvodcami respiračných infekcií horných dýchacích ciest sú v 60 – 70 % prípadoch vírusy (podľa niektorých publikácií až v 80 – 95 %), bakteriálne infekcie tvoria asi 1 – 30 % prípadov.
Priebeh ochorení dýchacej sústavy je u detí často iný ako u dospelých. Môžu byť prítomné aj tráviace ťažkosti (bolesť brucha, hnačka, vracanie), ktoré zhoršujú celkový priebeh ochorenia.
Najčastejšie príčiny opakovaných infekcií u detí sú:
- nedoliečená predchádzajúca infekcia (zle nastavená antibiotická liečba, nedôslednosť v užívaní antibiotík, príliš skorý návrat do kolektívu),
- anatomické predpoklady infekcie (napríklad vybočenie nosovej prepážky),
- alergie,
- vonkajšie vplyvy (znečistené prostredie, pasívne fajčenie, vlhké byty),
- reflux (pôsobením žalúdočnej kyseliny vzniká chemický zápal pažeráka).
Za zásady správnej liečby opakovaných infekcií u detí považujeme:
- vhodné zvolenie terapie (tá by mala byť zameraná na zmiernenie príznakov ochorenia, podľa ťažkostí a vývoja môže lekár doplniť antibiotiká),
- pátranie po príčine opakovaných infekcií (pri opakovaných ochoreniach je potrebné nájsť ložisko infekcie – napríklad mandle, dutiny a vylúčiť anatomické dôvody – prepážka),
- zaistenie dostatočnej rekonvalescencie, teda zotavenia sa (dieťa má po prekonaní ochorenia oslabenú imunitu, preto pri príliš skorom návrate do kolektívu hrozí riziko nového ochorenia),
- prevencia (zdravá strava, pravidelný pobyt na čerstvom vzduchu, otužovanie, výplach nosa soľným roztokom, užívanie výživových doplnkov na podporu imunity).
Ako môžem podporiť imunitu môjho dieťaťa?
Jednou z najviac preskúmaných látok s preukázaným účinkom sú betaglukány. Ich zdrojom sú kvasinky, morské riasy, obilniny, ale najmä drevokazné huby žijúce na kmeňoch a pňoch listnatých stromov (medzi najznámejšie patria napríklad hliva ustricová, húževnatec jedlý, trsnatec lupenitý). Okrem toho, že sa užívajú na zlepšenie obranyschopnosti organizmu, majú aj antialergický, protizápalový, antiinfekčný, antioxidačný a regeneračný účinok.
Odporúčaná denná dávka je u detí 10 mg/5 kg hmotnosti dieťaťa.1
Ďalšou možnosťou je napríklad vitamín C, vitamín D, zinok či kolostrum. Tieto doplnky je vhodné užívať už niekoľko týždňov pred nástupom do kolektívu a následne počas celej jesene, zimy, až po skorú jar, kedy je chorobnosť prirodzene vyššia.
Ako inak ešte môžeme predchádzať ochoreniam?
Strava
V rámci správnych stravovacích návykov by mala strava dieťaťa obsahovať všetky základné potraviny – ovocie, zeleninu, mäso, obilniny, tuky, oleje a ďalšie. Zároveň sa odporúča uprednostňovať výživovo hodnotné potraviny, ako rastlinné oleje, celozrnné pečivo či mäso s nižším obsahom tuku. Obmedziť by sa mali údeniny, mastné mäso, živočíšne tuky, sladké pečivo a nápoje.
Hygienické návyky
Pri nástupe do kolektívu zväčša deti ešte nemajú dokonale zvládnuté hygienické návyky. Tu zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, ktorí doma pripomínajú umývanie rúk po pobyte vonku, po toalete a pred jedením.
- Verili by ste, že deti, ktoré si umývajú ruky aspoň 4-krát denne, majú znížené riziko výskytu respiračných ochorení až o 24 %?2
Dôležité je tiež naučiť deti smrkať noštek.
- Milý TIP – Spolu s dieťaťom sa môžete zahrať hru Ako robí ježko? :)
Čerstvý vzduch
Pravidelný pobyt na čerstvom vzduchu je tiež dôležitý.
Inhalovanie
Inhalovanie má nielen liečebný účinok, ale aj preventívny. V takomto prípade sa môže použiť fyziologický roztok alebo minerálne vody (Vincentka).
Výplach nosa
Zabezpečuje odstránenie mikroorganizmov z nosovej dutiny. Roztok je možné pripraviť doma použitím kuchynskej soli alebo zakúpiť v lekárni.
Očkovanie
Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa alebo návod na použitie.
1. https://www.solen.cz/pdfs/lek/2016/05/09.pdf
2. https://www.solen.sk/storage/file/article/d1db166e269a1ca3c61f30a615b3bf47.pdf