Máte bolesť svalov, hrdla alebo hlavy? Pociťujete únavu a máte zväčšené lymfatické uzliny alebo opuchnuté viečka či očné okolie? V tom prípade zbystrite pozornosť. Môže ísť o tzv. „chorobu bozkov“, ktorá má síce dobrú prognózu (predpoveď ďalšieho vývoja ochorenia), ale pri jej neliečení alebo nevhodnej liečbe môže viesť k závažným komplikáciám. Medzi ne patria zápal mozgových blán, ojedinele zápal srdcového svalu alebo ruptúra (roztrhnutie) sleziny, čo zvyčajne nastáva v 2. – 3. týždni priebehu ochorenia.
- Čo je mononukleóza?
- Spôsob prenosu ochorenia
- Ako dlho je mononukleóza infekčná?
- Súvislosť medzi mononukleózou a vírusom Epstein-Barr
- Príznaky mononukleózy
- Diagnostika mononukleózy
- Možnosti liečby mononukleózy
- Prevencia a praktiky na minimalizáciu rizika nákazy
- Domáca starostlivosť pri mononukleóze
- Mononukleóza v tehotenstve
- Kedy navštíviť lekára?
Čo je mononukleóza?
Mononukleóza patrí medzi vírusové ochorenia a je charakterizovaná hlavne dlhotrvajúcou horúčkou (zvýšenie telesnej teploty nad 38 °C), aj keď v ojedinelých prípadoch nemusí byť prítomná. Typická je taktiež angína (akútny zápal mandlí) a zväčšenie lymfatických uzlín. Najčastejšie je vyvolaná Epstein-Barr vírusom (EBC). Menej často ju vyvoláva cytomegalovírus (CMV), Toxoplasma gondii, HIV vírus alebo adenovírus. Pri infikovaní týmito vírusmi však hovoríme o tzv. „syndrómoch podobných mononukleóze“.
Spôsob prenosu ochorenia
Vstupnou bránou vírusu do organizmu sú horné dýchacie cesty. Vírus sa však môže preniesť aj transplantátmi a pohlavným stykom. Najčastejšie sa prenáša slinami, a teda rizikové je práve bozkávanie. Z tohto dôvodu sa ochorenie častokrát označuje ako „choroba bozkov“.
Medzi možné spôsoby prenosu ochorenia patria taktiež zdieľanie príborov alebo pohárov s inými ľuďmi, kašľanie a kýchanie. Najvyššie riziko nákazy je u detí do 5 rokov, mladých ľudí vo veku 15 – 30 rokov, zdravotníckych pracovníkov a u ľudí, ktorí užívajú imunosupresíva (látky potláčajúce funkciu imunitného systému).
Ako dlho je mononukleóza infekčná?
Ochorenie je vyvolané vírusom, ktorého sa nedá zbaviť. To však neznamená, že je človek infekčný úž stále. Infekčný je len v období, keď je vírus aktívny. Toto obdobie je charakterizované prítomnosťou príznakov ochorenia a trvá 2 – 4 týždne. Vo väčšine prípadov ľudia prekonajú ochorenie len raz za život, a teda nemá tendenciu sa vracať. Mononukleóza sa môže vrátiť týchto v prípadoch:
- autoimunitné ochorenie,
- oslabená imunita,
- prítomnosť HIV vírusu,
- stav po transplantácii,
Inkubačná doba ochorenia, a teda doba od vstupu vírusu do organizmu po vypuknutie ochorenia, je u detí 7 – 30 dní, ale u mladistvých a dospelých je táto doba výrazne dlhšia, a to 4 – 7 týždňov.
Súvislosť medzi mononukleózou a vírusom Epstein-Barr
Epstein-Barr vírus patrí medzi herpetické vírusy, pričom ľudský organizmus je jeho jediným prirodzeným hostiteľom. Jeho nákazlivosť je relatívne nízka a vyskytuje sa najčastejšie pri malých epidémiách alebo v detských kolektívoch. Infikovanie týmto vírusom má za následok vznik mononukleózy.
Príznaky mononukleózy
Ochorenie môže mať náhly začiatok a môže mať asymptomatický (bezpríznakový) priebeh, alebo môžu byť prítomné mierne prejavy ochorenia. V niektorých prípadoch môže prebiehať vo forme veľmi ťažkého ochorenia s prítomnosťou viacerých komplikácií. Horúčka sa prejavuje vo väčšine prípadov. Len v ojedinelých prípadoch sa pri mononukleóze neprejaví. Môže pretrvávať viac ako 10 – 14 dní. Medzi ďalšie príznaky ochorenia patria:
- zimnica,
- potenie,
- únava,
- nechutenstvo,
- vracanie,
- bolesť svalov,
- bolesť hlavy,
- bolesť hrdla, angína, biely povlak na mandliach, jazyku,
- opuch lymfatických uzlín – krčných, v oblasti podpazušia a slabín,
- opuch nosohltanu,
- opuch viečok a očného okolia,
- výsev na pokožke,
- hepatosplenomegália (zväčšenie pečene a sleziny), bolesť brucha (najmä v oblasti zväčšenej sleziny) – pod ľavým rebrom,
- zvýšené hodnoty pečeňových enzýmov.
Diagnostika mononukleózy
V počiatočnej fáze ochorenia sa mononukleóza môže ľahko zameniť s angínou, preto je diagnostika ochorenia výlučne na lekárovi. Spočíva vo vyšetrení pohmatom – zisťuje sa zdurenie lymfatických uzlín a zväčšenie pečene a sleziny. Vykonáva sa taktiež sonografia a pri prítomnosti povlakov na sliznici hrdla nejasného pôvodu sa robí výter.
Okrem toho lekár odoberie vzorku krvi, z ktorej sa následne zisťuje hladina pečeňových enzýmov, CRP (C-reaktívny proteín, ktorého hodnota sa líši v závislosti od pôvodcu ochorenia, a teda slúži na odlíšenie vírusovej infekcie od bakteriálnej infekcie) a množstvo bielych krviniek. Sérologickými testami sa zisťuje prítomnosť Epstein-Barr vírusu.
Možnosti liečby mononukleózy
Keďže špecifická liečba mononukleózy neexistuje, prebieha len symptomaticky. To znamená, že je založená na zmierňovaní symptómov ochorenia. V prvom rade je dôležitý pokojový režim, v prípade závažnejšieho priebehu je nutná hospitalizácia pacienta. Liečba patrí výhradne do rúk lekára. Pri jej neliečení alebo nesprávnej liečbe hrozí riziko vzniku závažných komplikácií. Pri liečbe sa siaha hlavne po analgetikách-antipyretikách (látkach tlmiacich bolesť a znižujúcich zvýšenú telesnú teplotu) a prípravkoch zmierňujúcich bolesť a zápal hrdla.
Junior-Angin Pastilky pre deti proti bolesti hrdla
24 cmúľacích pastiliek s jahodovou príchuťou
Strepsils Pomaranč s vitamínom C
24 cmúľacích pastiliek
Septolete Extra Eukalyptus
16 cmúľacích pastiliek
Keďže v neskorších fázach ochorenia môže byť prítomné zväčšenie pečene a sleziny a zvýšenie hladiny pečeňových enzýmov, dôležité sú v liečbe aj hepatoprotektíva (látky s potenciálne regeneračným a ochranným účinkom na pečeň). Vhodné sú prípravky s obsahom pestreca mariánskeho, ktorý je zdrojom sylimarínu. Sylimarín pôsobí antioxidačne a detoxikačne, a tým chráni pečeň.
V prípade hroziacej obštrukcie dýchacích ciest alebo trombocytopénie (znížená hladina krvných doštičiek) sa krátkodobo podávajú kortikosteroidy (hydrokortizón).
Ak sa spolu s mononunkleózou prejaví ako komplikácia bakteriálne ochorenia, podávajú sa antibiotiká. V tomto prípade sa však nesmú užívať aminopenicilíny.
Prevencia a praktiky na minimalizáciu rizika nákazy
V prvom rade treba obmedziť kontakt s infikovanými osobami. Keďže sa ochorenie prenáša najčastejšie práve slinami, treba sa vyhnúť bozkávaniu a úzkemu kontaktu s infikovanými ľuďmi, zdieľaniu pohárov, riadu, príborov, zubných kefiek, nápojov a jedál s inými osobami. Dôležitá je hygiena rúk a dezinfekcia často používaných predmetov a povrchov. Taktiež treba dbať na zdravý životný štýl a na podporu imunity.
TOTO Detský Betaglukán + Vitamín C + Zinok + D3
200 ml tekutá forma
TOTO Vitamín C + Zinok + D3
60 kapsúl s postupným uvoľňovaním
Domáca starostlivosť pri mononukleóze
Dôležitý je pokojový režim pacienta – dostatok oddychu, spánku a vyhýbať sa činnostiam, ktoré by mohli viesť k prasknutiu zväčšenej sleziny, ako je náročná fyzická aktivita či nesprávna manipulácia s náradím. Netreba zabúdať ani na dostatočný príjem tekutín, antioxidantov (vitamín E) a látok posilňujúcich imunitný systém (vitamín C, zinok, betaglukány, probiotiká). V súvislosti s možným poškodením pečene je potrebné dodržiavať diétne opatrenia zamerané na jej ochranu. Treba sa vyhýbať potravinám, ktoré by zaťažovali pečeň. Medzi ne patria:
- údeniny,
- vnútornosti,
- tučné mäsá,
- plnotučné mliečne výrobky,
- pikantné jedlá,
- sýtené nápoje.
Mononukleóza v tehotenstve
U tehotných žien má ochorenie rovnaký priebeh ako u ostatných dospelých. V prípade predchádzajúcej infekcie sa môže ochorenie znovu prejaviť práve počas tehotenstva. Dobrá správa je to, že vírus neprechádza placentou, a tak nedochádza k infikovaniu dieťaťa.
Kedy navštíviť lekára?
Aby sa zabránilo vzniku komplikácií, liečba mononukleózy musí prebiehať pod dohľadom lekára. Preto v prípade, že na sebe spozorujte prejavy tohto ochorenia, okamžite vyhľadajte lekára a dodržiavajte stanovenú liečbu.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným zdravotníckym pracovníkom. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.
