Kôrnatenie tepien – ateroskleróza je ochorenie tepien. Názov je odvodený od gréckeho „athéré“, čo znamená kaša a „skleros“, čo znamená tvrdý. Príznaky tohto ochorenia sa zvyčajne prejavujú až vo vyššom štádiu ochorenia a vo väčšine sa objavia až v starobe.
- Čo je to ateroskleróza?
- Čo spôsobuje túto chorobu a aké faktory zvyšujú jej vznik?
- Príznaky aterosklerózy a jej priebeh
- Diagnostika choroby
- Ako je možné aterosklerózu liečiť?
- Kedy k lekárovi?
Čo je to ateroskleróza?
Ateroskleróza je chronické srdcovo-cievne ochorenie, pre ktoré je charakteristické ukladanie tukových látok, najmä cholesterolu do tepien. Dochádza pritom k zúženiu priesvitu tepny, a tak k zníženiu prietoku krvi, pričom môže dôjsť k úplnému uzavretiu tepny.
Čo spôsobuje túto chorobu a aké faktory zvyšujú jej vznik?
Najdôležitejším faktorom pre vznik aterosklerózy je vysoká hladina cholesterolu. V tomto prípade treba brať do úvahy tzv. „dobrý“ (HDL) a „zlý“ cholesterol (LDL). Riziko predstavuje zvýšená hladina „zlého“ cholesterolu, ktorý je zodpovedný za prenos cholesterolu z pečene do tkanív. Cholesterol sa pritom dostáva do krvi a ak je jeho hladina vysoká, začne sa ukladať v cievach. „Dobrý“ cholesterol, naopak, zabezpečuje jeho prenos z krvi naspäť do pečene, a teda rizikový je jeho nedostatok. Pri diagnostike sa berie do úvahy práve pomer HDL a LDL cholesterolu.
Vysoký krvný tlak (hypertenzia) a ateroskleróza spolu veľmi úzko súvisia a môžu vzájomne podporovať svoj rozvoj. V dôsledku vysokého krvného tlaku môže dôjsť k poškodeniu ciev, a tak môže dôjsť k rozvoju aterosklerózy. Okrem toho sa cievy stávajú menej elastickými, čo uľahčuje ukladanie cholesterolu a iných tukových látok do ich stien.
Stres – samotný stres ovplyvňuje iné faktory, ktoré následne prispievajú ku vzniku aterosklerózy. Vplyvom dlhodobého stresu sa zvyšuje krvný tlak a taktiež hladina „zlého“ cholesterolu v krvi. Okrem toho môže stres spôsobiť zvýšenú tvorbu zápalových látok, ktoré následne poškodzujú steny ciev.
Medzi významné rizikové faktory vzniku aterosklerózy patrí fajčenie. Okrem toho, že poškodzuje steny ciev, čo uľahčuje ukladanie tukových látok, zvyšuje aj zrážanlivosť krvi. Zvyšuje sa tak riziko vzniku krvných zrazenín, ktoré znižujú prietok krvi. Taktiež zvyšuje hladinu „zlého“ cholesterolu v krvi, podporuje tvorbu zápalových látok a zhoršuje funkciu vnútornej vrstvy cievnej steny.
Obezita vedie k zvýšenému riziku vzniku aterosklerózy rôznymi mechanizmami. Medzi ne patria zvýšená tvorba zápalových látok, zvýšenie krvného tlaku, zvýšenie hladiny „zlého“ cholesterolu v krvi a zníženie funkcie vnútornej vrstvy cievnej steny. Taktiež vedie k inzulínovej rezistencii a rozvoju cukrovky druhého typu. Cukrovka typu 2 je charakterizovaná inzulínovou rezistenciou a taktiež zvyšuje tvorbu zápalových látok, vedie k oxidačnému stresu a zvyšuje riziko tvorby krvných zrazenín.
Inzulínová rezistencia je stav, kedy tkanivá nedostatočne reagujú na inzulín a cukor tak ostáva v krvi. Jeho zvýšená prítomnosť v krvi prispieva ku vzniku cukrovky a okrem toho poškodzuje cievne steny. Taktiež prispieva k zhoršeniu metabolizmu tukov, čo vedie k zvýšeniu hladiny „zlého“ cholesterolu a k zníženiu hladiny „dobrého“ cholesterolu. Pôsobením inzulínu sa zvyšuje oxidačný stres – stav, pri ktorom je v tele vysoká hladina voľných radikálov – látok, ktoré poškodzujú cievne steny.
Nedostatok pohybu môže mať za následok priberanie a s ním súvisiace hromadenie tukov. Zvyšuje krvný tlak, prispieva k tvorbe zápalových látok, k zúženiu ciev a k zvýšeniu hladiny „zlého“ cholesterolu.
Dôležitý je taktiež vek a pohlavie. Ochorenie postihuje vo väčšej miere mužov, avšak, u žien po menopauze sa riziko zvyšuje. Riziko ochorenia taktiež stúpa so zvyšujúcim sa vekom.
Ku vzniku aterosklerózy môže významne prispieť dedičnosť. Tá sa zúčastňuje na jej rozvoji vrodeným narušeným metabolizmom tukov, vrodenou nesprávnou reguláciou zápalových procesov či krvného tlaku.
Príznaky aterosklerózy a jej priebeh
Závažný problém v rozvoji aterosklerózy predstavuje jej bezpríznakovosť. Ochorenie sa vyvíja dlhoročne vplyvom rizikových faktorov. Najskôr nemá žiadne vonkajšie prejavy, až kým sa priesvit niektorej z ciev nezúži natoľko, že bráni normálnemu prietoku krvi. Ochorenie má 3 štádiá:
- štádium latencie – bez klinických prejavov, v cievach už sú prítomné aterosklerotické zmeny (poškodenie vnútornej vrstvy cievy),
- štádium manifestného ochorenia – objavenie prvých príznakov, poškodenie cieľových orgánov, nedokrvenie myokardu (srdcového svalu), končatín, mozgu a iných orgánov,
- štádium orgánových komplikácií – prítomné sú ťažkosti súvisiace s akútnym alebo chronickým nedokrvením postihnutého orgánu, ako sú cievna mozgová príhoda, akútny infarkt myokardu, poškodenie obličiek alebo zraku.
Podľa miesta, v ktorom dôjde k upchatiu cievy, rozlišujeme:
- cievnu mozgovú príhodu, ktorá vzniká v dôsledku upchatia cievy v mozgu. Mozgové tkanivo nie je zásobované krvou a predstavuje závažný, život ohrozujúci stav. Prejavuje sa ťažkosťami rozprávania a artikulácie, neadekvátnymi odpoveďami, poklesom ústneho kútika alebo očného viečka, neschopnosťou vyplaziť jazyk rovno, bolesťami hlavy, oslabením jednej časti tela, poruchou rovnováhy a ťažkosťami so zrakom (dvojité videnie);
- infarkt myokardu, ktorý vzniká pri upchatí vencovitej tepny v srdci, pričom dochádzka k zníženiu alebo k úplnému zastaveniu prívodu kyslíka a živín do srdcového svalu. Medzi najčastejšie príznaky patrí nepríjemná pálivá bolesť v strede hrudníka, ktorá vyžaruje do ľavej hornej končatiny, silné potenie, studený pot, dýchavičnosť (sťažené dýchanie/pocit dusenia), búšenie srdca, nevoľnosť, vracanie, pocit úzkosti a únava;
- upchatie periférnych tepien, ktoré sa týka hlavne dolných končatín. Typická je prítomnosť silných kŕčov v dolných končatinách, bolesti hlavne v oblasti lýtok, tzv. klaudikačné bolesti, ktoré nútia človeka pri chôdzi zastaviť. Podľa vzdialenosti, ktorú človek prejde, kým sa bolesti prejavia, sa klaudikačné bolesti delia do 3 štádií – nad 200 m, do 200 m a do 50 m. Bolesť po zastavení spontánne ustupuje. Medzi ďalšie prejavy patria pálenie a bolesť prstov na nohách, opuchy nôh, zmeny farby kože (sfarbenie domodra), strata ochlpenia a strata nechtov.
Priebeh ochorenia je zvyčajne charakterizovaný prvotným poškodením endotelu ciev vplyvom látok cirkulujúcich v krvi. Toto poškodenie umožňuje vstup cholesterolu do steny ciev, kde vznikajú viditeľné žlté prúžky tuku a cholesterolu. Do endotelu zvyčajne preniká „zlý“ cholesterol, ktorý následne podlieha oxidácii, a vzniká zápalová forma cholesterolu. To vedie k zápalovej reakcii. Následne dochádza k tvorbe fibróznej čiapky. Ložisko aterosklerózy spolu s fibróznou čiapkou predstavuje aterosklerotický plak. V prípade, že je fibrózna čiapka tenká a krehká, môže dôjsť ľahko ku prasknutiu plaku, a tým ku vzniku trombózy.
Diagnostika choroby
Diagnostika aterosklerózy spočíva vo fyzikálnom vyšetrení, kedy sa za pomoci fonendoskopu počúvajú cievy a zisťuje sa neobvyklý zvuk, ktorý vzniká v dôsledku zmeny prietoku krvi pri nahromadení plaku. Spravidla na nohe alebo na chodidle sa kontroluje pulzácia tepien, ktorá je pri ochorení znížená. Znížená pulzácia hovorí o zablokovaní tepny.
Pri diagnostike sa využívajú krvné testy, ktorými sa stanovuje hladina tukov, cholesterolu, cukru a bielkovín v krvi. EKG slúži na zaznamenávanie elektrickej aktivity srdca. Členkovo-brachiálny index sa využíva na porovnanie krvného tlaku v členku s krvným tlakom v hornej končatine. Na základe tohto testu sa zisťuje, ako dobre prúdi krv. V prípade neobvyklého rozdielu môže ísť o ochorenie periférnych artérií. CT vyšetrenie môže odhaliť kôrnatenie a zúženie veľkých tepien a srdcových tepien.
Záťažový test sa využíva na zistenie funkcie srdca počas fyzickej aktivity. Môže odhaliť problémy prietoku krvi v srdci. Na test sa zvyčajne využíva chôdza na bežiacom páse alebo jazda na stacionárnom bicykli. Pomocou angiografie môžeme odhaliť prítomnosť plakov v tepnách, keďže vyšetrenie spočíva v zobrazovaní vnútra tepien.
Ako je možné aterosklerózu liečiť?
Ochorenie je závislé od mnohých faktorov, a preto aj jeho liečba musí byť komplexná. Zahŕňa zmenu životného štýlu, farmakologickú liečbu, prípadne chirurgickú liečbu. Začiatočné štádium ochorenia je možné ovplyvniť zmenou životosprávy a liekmi.
Dôležitá je pravidelná fyzická aktivita, ktorá udržiava krvný tlak v norme, a taktiež môže zvyšovať hladinu „dobrého“ cholesterolu. Ideálne je venovať sa pohybovej aktivite 30 – 60 minút denne. Neoddeliteľnou súčasťou nefarmakologickej liečby je aj diétny režim. Dôležité je obmedziť príjem potravín s vysokým obsahom cholesterolu (červené mäso, vajíčka, plnotučné mlieko, syry, maslo). Taktiež je vhodné zvýšiť konzumáciu ovocia a zeleniny a biele pečivo nahradiť celozrnným. Nepriaznivý vplyv na ochorenie má taktiež fajčenie a alkohol, preto je vhodné ich zo svojho života vylúčiť. To isté platí aj o strese, ktorému sa však nie je možné úplne vyhnúť.
Čo sa týka farmakologickej liečby, tú indikuje lekár. Využívajú sa hypolipidemiká, ktorých mechanizmus účinku je založený na ovplyvňovaní metabolizmu a transportu cholesterolu alebo triacylgylcerolov. Patria sem statíny (atorvastatín, simvastatín, rosuvastatín, fluvastatín), fibráty (fenofibrát) a selektívne inhibítory absorpcie cholesterolu (ezetimib). Prípadne sa môže zvoliť biologická liečba za využitia inhibítorov PCSK9 – proproteín konvertázy subtilizín/kexín typu 9 (alirokumab, evolokumab, inklisiran).
Liečia sa tiež pridružené ochorenia (cukrovka, vysoký krvný tlak).
Ako doplnok k liečbe stanovenej lekárom môžete po jeho schválení siahnuť aj po výživových doplnkoch upravujúcich hladinu cholesterolu, resp. krvných tukov. Tieto prípravky sa často podávajú aj v počiatočných štádiách, kedy ešte stav nie je vážny, a je možné ho ovplyvniť diétou v kombinácii s výživovými doplnkami. Môžu obsahovať napríklad nenasýtené mastné kyseliny, lecitín alebo fytosteroly.
WALMARK Lecitín Forte 1325 mg (Výhodné balenie)
180 kapsúl (150+30 zadarmo)
Fyto Bylinný čaj Na cholesterol
20x1,25 g nálevových vrecúšok
V niektorých prípadoch sa môže vykonať chirurgický zákrok, a to vedy, ak ochorenie už nie je možné zlepšiť zmenou životného štýlu ani farmakologickou liečbou. Tým sa zabezpečí efektívny tok krvi cievami. Medzi vykonávané chirurgické zákroky patrí perkutánna koronárna intervencia, známa ako koronárna angioplastika. Týmto zákrokom sa do cievy umiestni stent, čo je malá sieťová štruktúra. Zabezpečí sa tak rozšírenie zúžených ciev v srdci. Môže sa taktiež vykonať koronárny bypass, pri ktorom sa obíde koronárna tepna kúskom zdravej krvnej cievy z iného miesta v tele. Karotická endarterektómia slúži na odstránenie plaku z krčných tepien, pričom sa zabezpečí obnova krvného prietoku v mozgu.
Kedy k lekárovi?
Z dôvodu bezpríznakovosti začiatočného štádia ochorenia je dôležité dbať na prevenciu pravidelnými lekárskymi prehliadkami. Lekára je však nutné vyhľadať v prípade, ak sa u vás prejavia príznaky srdcového ochorenia, ako je bolesť na hrudi, dušnosť, únava a závraty. Ak spozorujete príznaky cievnej mozgovej príhody, infarktu myokardu, okamžite vyhľadajte lekára.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným zdravotníckym pracovníkom. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.
