Dnešná doba je veľmi uponáhľaná. Mnohí z nás žijú v každodennom kolotoči – práca, starostlivosť o domácnosť a rodina. Väčšinou nás dokáže „zastaviť“ až nejaké ochorenie – ak ide len o obyčajnú chrípku, je to ten lepší prípad. Horšie je to však v prípade, ak sa u nás objaví závažnejšie ochorenie. Tým najzákernejším ochorením je asi rakovina – môže sa rozvíjať dlhodobo bez akýchkoľvek príznakov či problémov. Mnohokrát v prípade, keď sa začnú objavovať jej prvé prejavy, je rakovina už vo vysokom štádiu a jej následná liečba je náročná a zdĺhavá. Ale čo ak by existoval spôsob, ako včas spozornieť a začať riešiť onkologické ochorenie ešte pred samotným vypuknutím jeho viditeľných prejavov?
- Čo je to tyrozín?
- Aké môže mať následky zanedbávanie prevencie?
- Priemerná doba, kedy príde onkologické ochorenie do nezvratného štádia?
- Vyšetrenie z krvi vs. tyrozín v moči
- Ako zistiť zvýšenú prítomnosť tyrozínu v moči?
- Aké príčiny môžu znamenať zvýšený tyrozín v moči?
Čo je to tyrozín?
Tyrozín – je aminokyselina. Aminokyseliny sú tzv. „stavebné kamene“ väčších molekúl – bielkovín. Zároveň však zohrávajú v našom tele aj iné funkcie – napr. sú dôležité pri syntéze rôznych hormónov, pri metabolizme či ochrane buniek pred oxidačným stresom.
Tyrozín patrí medzi neesenciálne aminokyseliny – to znamená, že naše telo si ho dokáže vyrobiť samo, a to z inej esenciálnej aminokyseliny – fenylalanínu (ten si naše telo nedokáže vyprodukovať samo, a preto ho musíme prijímať stravou).
Tyrozín, okrem toho, že sa tvorí v našom tele, sa nachádza aj v rôznych potravinách – najmä v syroch (odtiaľ pochádza aj jeho názov, ktorý je odvodený od slova tyros – syr), ale nájdeme ho aj v kuracom či morčacom mäse, rybách, mliečnych výrobkoch a iných potravinách s vysokým obsahom bielkovín.
Tyrozín v našom tele slúži ako prekurzor dôležitých látok – to znamená, že sa z neho ďalej tvoria napr. neurotransmitery (látky dôležité pre komunikáciu nervových buniek) – dopamín, noradrenalín a adrenalín, hormóny štítnej žľazy, ale aj melanín – pigment, ktorý dodáva našej pokožke, očiam a vlasom farbu.
Ale čo má vlastne tyrozín spoločné s onkologickými ochoreniami? Výskumy poukazujú na to, že pri rozvoji rakoviny a s ňou spojenom rýchlom delení nádorových buniek, môžu nastať zmeny v metabolizme aminokyselín (vrátane tyrozínu) v tele. To následne vedie k ich zvýšenej koncentrácii, čo môže okrem iného signalizovať aj prítomnosť nádorového ochorenia.
Aké môže mať následky zanedbávanie prevencie?
Na Slovensku prebiehajú programy na prevenciu onkologických ochorení (hrubého čreva, krčka maternice, prsníka), ktoré sa vykonávajú počas preventívnych prehliadok. Smutnými číslami sú však štatistiky preventívnych prehliadok. Pravidelnú preventívnu gynekologickú prehliadku neabsolvuje ani polovica žien a mamografické vyšetrenie absolvuje ani nie 30 % žien vo veku od 40 do 69 rokov.
Veľký vplyv na pokles preventívnych prehliadok mala aj epidémia COVID-19, kedy mnoho ľudí neabsolvovalo svoje preventívne prehliadky. Avšak, veľa pacientov sa už nevrátilo „do starých koľají“ a preventívne prehliadky aj naďalej neabsolvuje.
Zanedbávanie prevencie či samovyšetrenia má za následok rozvoj onkologického ochorenia. Čím neskôr sa onkologické ochorenie zachytí, tým horšia býva prognóza a aj dlhšia liečba.
Priemerná doba, kedy príde onkologické ochorenie do nezvratného štádia?
Špecifikovať dobu, kedy sa onkologické ochorenie rozvinie do nezvratného štádia, je takmer nemožné. Nakoľko každý druh rakoviny má svoje špecifiká a aj čas rozvoja je iný. Rovnako veľa závisí aj od samotného pacienta a jeho zdravotného stavu – či má aj iné pridružené chronické ochorenia, aký je celkový zdravotný stav jeho organizmu, ale napr. aj jeho vek.
Rozvoj onkologických ochorení je však celosvetový problém a má rastúcu tendenciu. Celosvetovo pribudne každý rok viac ako 19 miliónov onkologických pacientov, pričom 10 miliónov týmto ochoreniam podľahne. V Európe ročne pribudnú zhruba 3 milióny nových pacientov a 1 milión úmrtí. Na Slovensku je ročne diagnostikovaných onkologickým ochorením 40 tisíc ľudí a približne 13 tisíc ľudí mu podľahne.
Vyšetrenie z krvi vs. tyrozín v moči
V rámci onkologického scríningu sa tzv. nádorové markery/onkomarkery/tumormarkery (čiže látky, ktoré vznikajú v organizme v dôsledku rozvoja rakoviny) stanovujú z krvi, moču alebo z odobratých vzoriek tkanív (biopsia). Medzi ďalšie základné vyšetrenia patria aj zobrazovacie metódy – sonografia, mamografia, RTG (röntgen) či CT (počítačová tomografia). Všetky tieto vyšetrenia sú však finančne veľmi náročné. A ak by ich pacient chcel absolvovať na vlastné požiadanie v rámci prevencie, a sám by si ich aj uhrádzal, musel by siahnuť poriadne hlboko do vrecka.
Preto sa výskum snaží zamerať na iné, dostupnejšie metódy stanovenia onkologických ochorení. Jedným z cieľov záujmu je už aj spomínaná aminokyselina – tyrozín a stanovenie jeho množstva.
Tyrozín sa z nášho tela vylučuje močom a pri jeho nadmerných koncentráciách v tele sa následne zvyšuje aj jeho koncentrácia v moči, pričom u zdravého dospelého človeka je jeho maximálna koncentrácia 200 mg/l. U mladistvých je táto hladina o čosi vyššia – do 500 mg/l a u detí do jedného roka až 1 500 mg/l. Vyšetrenie moču je zároveň ideálna forma neinvazívneho diagnostického postupu.
Ako zistiť zvýšenú prítomnosť tyrozínu v moči?
Existuje však možnosť aj samovyšetrenia a stanovenia orientačného množstva tyrozínu vo vzorke moču – ide o jednorazový test CarciReagent®, ktorý si viete zakúpiť v lekárni a pohodlne urobiť doma.
Test využíva chemickú reakciu tyrozínu prítomného v našom moči spolu s inými látkami obsiahnutými v ampulke, ktorá je súčasťou balenia. Výsledkom tejto chemickej reakcie je farebná škála, ktorej intenzita závisí práve od množstva tyrozínu prítomného v moči.
Aké príčiny môžu znamenať zvýšený tyrozín v moči?
Zvýšené hladiny tyrozínu v moči môžu mať rôzne príčiny. Okrem onkologických ochorení sa zvýšené množstvá tyrozínu môžu objaviť aj pri – poruchách pigmentácie, diabete (cukrovke), gastritíde (zápale žalúdka), žalúdočných vredoch, tuberkulóze, vírusovej hepatitíde, benígnej hyperplázii prostaty, zápale žlčníka, pľúc, pažeráka či tenkého čreva.
CarciReagent® dokáže odhaliť až 96,7 % zo všetkých otestovaných malígnych nádorov. Zároveň má aj minimálne množstvo falošne pozitívnych výsledkov – niečo málo cez 0,5 %.
Zvyšok vyššie spomínaných ochorení dokáže CarciReagent® zachytiť v rozptyle od 4,5 % (zápal tenkého čreva) až do 22,1 % (poruchy pigmentácie).
Záverom by sa teda dalo zhrnúť, že onkologické ochorenia predstavujú celosvetový problém. Jedným z krokov riešenia je aj prevencia a skríning. V dnešnej uponáhľanej dobe však mnoho ľudí odkladá preventívne prehliadky „na neurčito“. To má, bohužiaľ, v mnohých prípadoch za následok aj neskoré stanovenie onkologického ochorenia.
CarciReagent® je teda skvelým a rýchlym spôsobom samovyšetrenia, ktoré vie včas zachytiť prítomnosť nadmerného množstva tyrozínu v moči – tento stav často súvisí práve s malígnymi ochoreniami. CarciReagent® slúži ako včasné varovanie v rámci prevencie možného vážneho onkologického ochorenia. Ak sa u vás objaví pozitívny výsledok po stanovení tyrozínu v moči, vyhľadajte svojho všeobecné lekára. Ten už následne rozhodne o následnom vyšetrovacom postupe a prípadnej liečbe.
Upozornenie: CarciReagent® je diagnostická zdravotnícka pomôcka in vitro na samotestovanie, určená na detekciu monohydroxyfenolových metabolitov (tyrozínu) a jeho orientačné množstvo v moči pacienta (laický semikvantitatívny test na samotestovanie). Viac informácií vrátane odkazov na referencie nájdete na www.carcireagent.com. Výsledok testu je len orientačný a je vždy nutné zdravotný stav a výsledok testu konzultovať s lekárom. Pred použitím testu si pozorne prečítajte informácie a návod na používanie.
Zdroje:
https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Preventivna-starostlivost-v-Slovenskej-republike-2020.aspx
