Meningitída, zápal mozgových blán, je veľmi závažné ochorenie, ktoré si vyžaduje okamžitú liečbu vedenú lekárom. Jej neliečenie či neskorá diagnostika môže viesť k smrti, pričom najviac ohrozenými sú malé deti, mladiství, ale aj starší pacienti (nad 65 rokov). V prípade prekonania je tu stále vysoké riziko trvalých následkov ochorenia, hlavne strata sluchu.
- Čo je to meningitída?
- Aké sú príčiny meningitídy?
- Aké typy meningitídy rozlišujeme?
- Aké sú prvé príznaky meningitídy?
- Ako sa zápal mozgových blán diagnostikuje?
- Aké sú možnosti liečby meningitídy?
- Aké komplikácie môže meningitída spôsobiť?
- Aká je prevencia zápalu mozgových blán?
- Aké sú špecifiká meningitídy u detí?
- Kedy vyhľadať lekára?
Čo je to meningitída?
Meningitída je akútne alebo chronicky prebiehajúce ochorenie. Je charakterizovaná zápalom mäkkých mozgovomiechových plienok, tzv. mozgových blán. Môže spôsobiť trvalé následky, prípadne môže viesť k smrti.
Aké sú príčiny meningitídy?
Zápal mozgových blán môže byť vyvolaný bakteriálnou alebo vírusovou infekciou, ojedinele aj plesňami alebo parazitmi. Niekedy môže zápal vzniknúť v dôsledku poranenia hlavy alebo ako komplikácia iného ochorenia.
Najčastejšie ho spôsobujú baktérie – streptokoky (Streptococcus pneumoniae), meningokoky (Neisseria meningitidis) a Haemophilus influenzae. Pri infekcii dochádza k zvýšenej priepustnosti hematoencefalickej bariéry (ochrannej bariéry mozgu), vzniká opuch a dochádza k závažnému poškodeniu mozgu a ciev.
Aké typy meningitídy rozlišujeme?
- Bakteriálna meningitída
Ide o hnisavý zápal, ktorý spôsobujú baktérie. Tento typ sa považuje za veľmi závažné ochorenie, pre ktoré sú typické trvalé následky, prípadne smrť. Ojedinele ju môže okrem už spomínaných baktérií spôsobiť aj Mycobacterium tuberculosis. Najnebezpečnejšou baktériou spôsobujúcou meningitídu je Neisseria meningitidis, ktorá vedie k sepse (otrava krvi). - Vírusová meningitída
Vírusovú meningitídu spôsobujú vírusy, akými sú napr. enterovírusy, herpetické vírusy, vírus mumpsu, vírus kliešťovej encefalitídy a pod. Jej priebeh je spravidla krátky a menej závažný oproti spomínanému bakteriálnemu zápalu. - Plesňová meningitída
Tento typ meningitídy sa vyskytuje len ojedinele, a to hlavne u ľudí so závažnou poruchou funkcie imunitného systému, ako sú napríklad pacienti s ochorením AIDS. Taktiež sa vyskytuje u ľudí s dlhodobo potláčanou imunitou, čo je typické napríklad pre ľudí po transplantácii. Typická je kryptokoková meningitída, ktorú spôsobuje Cryptococcus neoformas. - Meningitída neinfekčného pôvodu
Zápal mozgových blán môže byť okrem iného vyvolaný taktiež neinfekčnou príčinou, ako napríklad rozšírením rakoviny do mozgových blán, systémový lupus erythematosus (chronická autoimunitná choroba), sarkoidóza (autoimunitné zápalové ochorenie), rôzne iné zápalové ochorenia či užívanie niektorých liekov – niektoré lieky od bolesti, antibiotiká alebo metotrexát. Taktiež môže vzniknúť ako následok neurochirurgického zákroku. - Nehnisavá meningitída
Nehnisavú meningitídu môžu spôsobiť vírusy alebo môže vzniknúť po prekonaní bakteriálnej infekcie, ktorá bola čiastočne vyliečená. Taktiež môže vzniknúť pri zápale srdcových chlopní, kedy dochádza k výskytu drobných zhlukov baktérií v krvnom riečisku.
Kto je meningitídou najviac ohrozený?
Najviac ohrozenými jedincami zápalom mozgových blán sú malé deti a mladiství, a to práve pre nedostatočne vyvinutý imunitný systém, ktorý tak nedokáže rýchlo rozpoznať a zničiť niektoré baktérie.
Medzi ďalšie ohrozené skupiny patria osoby so značným oslabením obranyschopnosti organizmu, ktoré môže byť spôsobené ochorením (napr. AIDS) alebo podávaním imunosupresív. S oslabením imunity je taktiež spojený vysoký vek (osoby staršie ako 65 rokov), nadmerná konzumácia alkoholu a ochorenie diabetes mellitus typu 2 (cukrovka).
Riziko zápalu mozgových blán vzniká aj pri poranení hlavy (otvorené rany), kedy vzniká pre baktérie priestor na vstup do tejto oblasti a pri neliečenom, resp. nesprávne liečenom zápale ucha.
Aké sú prvé príznaky meningitídy?
Medzi skoré príznaky zápalu mozgových blán patria:
- prudká bolesť hlavy nereagujúca na bežné lieky od bolesti,
- stuhnutosť šije,
- vysoká horúčka,
- poruchy vedomia, zmätenosť,
- svetloplachosť,
- bolesti svalov a kĺbov,
- kŕče,
- mravčenie,
- nevoľnosť, vracanie,
- precitlivenosť na hluk.
V prípade, že je ochorenie vyvolané baktériou Neisseria meningitidis, môžu byť prítomné petéchie, ktoré sú charakterizované výskytom veľkého množstva drobných a nepravidelných fialových/červených škvŕn na tele, hlavne na trupe a na končatinách. U detí sa petéchie objavujú častokrát na slizniciach alebo na tvári. Na prvý pohľad môžu byť petéchie podobné žihľavke, avšak, zatiaľ čo žihľavka sa po vystavení tlaku stráca, petéchie sú prakticky malé modriny, a tak vplyvom tlaku neblednú.
Ako sa zápal mozgových blán diagnostikuje?
Hoci hneď pri prvom podozrení na meningitídu treba spozornieť, pre jej možnú závažnosť treba diagnostiku zveriť výlučne do rúk lekára. Diagnostika je komplexná a pozostáva z anamnézy, fyzického vyšetrenia a diagnostických testov.
Prostredníctvom počítačovej tomografie (CT) či magnetickej rezonancie hlavy je možné odhaliť opuch a zápal. Röntgenom a CT vyšetrením hrudníka a dutín sa dá odhaliť prítomnosť infekcie na iných miestach, ktoré môžu súvisieť aj s meningitídou. Diagnóza sa potvrdzuje lumbálnou punkciou, pri ktorej sa v lokálnej anestézii odoberá vzorka mozgovomiechového moku.
Aké sú možnosti liečby meningitídy?
Liečbu je potrebné začať okamžite po diagnostikovaní meningitídy. Prebieha výlučne pod dohľadom lekára. Podávajú sa kortikosteroidy a antibiotiká (bakteriálna meningitída) priamo do žily. V prípade vírusovej meningitídy sa podávajú antivirotiká a v prípade plesňovej antimykotiká.
Liečba trvá v priemere 5 – 10 dní, súčasťou ktorej je aj dostatočný prísun tekutín a minerálov.
Aké komplikácie môže meningitída spôsobiť?
Meningitída je zvyčajne sprevádzaná ďalšími komplikáciami a následkami jej prekonania. Okrem toho, že môže viesť v priebehu pár hodín k smrti, tak môže spôsobiť aj ďalšie ťažkosti. Zápal mozgových blán sa môže rozšíriť do krvi, kedy vzniká sepsa a taktiež dochádza skrz krv k šíreniu do ďalších častí tela. Dochádza ku krvácaniu, zlyhaniu orgánov a tak ku smrti pacienta.
Pri krvácaní a poškodení ciev sepsou môže nastať odumretie prstov alebo celých končatín, čo vedie k ich amputácii. V miestach vzniku petéchií môže taktiež vzniknúť nekróza (odumretie). Zápal sa môže rozšíriť na mozgové tkanivo, výsledkom čoho je encefalitída (zápal mozgu). Rozšírený zápal môže postihovať aj hlavové nervy, najčastejšie ide o sluchový nerv, čo vedie k poškodeniu sluchu, ktoré je nezvratné a vedie k hluchote. Ojedinele môže nastať aj poškodenie zraku. Ďalšími možnými komplikáciami je krvácanie do nadobličiek či zápal srdcového svalu.
Aká je prevencia zápalu mozgových blán?
Najúčinnejšou formou prevencie zápalu mozgových blán je nepovinné očkovanie, ktoré je dostupné pre všetky vekové kategórie. Očkovanie proti Neisseria meningitidis je dostupné proti 5 najrozšírenejším typom (A, B, C, W135, Y). Okrem vakcín proti meningokokom sú dostupné aj vakcíny proti ďalším pôvodcom meningitídy, a to proti pneumokokom a hemofilom.
Vzhľadom na to, že očkovanie nie je zaradené medzi povinné, nie je automaticky preplácané zdravotnými poisťovňami. Niektoré však poskytujú finančný príspevok na očkovanie po podaní žiadosti. Pre presné a aktuálne informácie sa informujte na oficiálnej stránke svojej zdravotnej poisťovne.
Okrem očkovania prispieva k prevencii zdravý životný štýl, správna hygiena a podpora imunity. Pravidelné umývanie rúk výrazne znižuje riziko prenosu a šírenia baktérií a vírusov. Imunitu je možné podporiť vitamínmi (C a D), zinkom, betaglukánmi (obsiahnuté hlavne v hlive ustricovej) či probiotikami, ktoré pomáhajú udržiavať zdravie čriev, ktoré je úzko spojené s imunitou.
Aké sú špecifiká meningitídy u detí?
U dojčiat a malých detí môže mať meningitída veľmi rýchly rozvoj, a to už v priebehu niekoľkých hodín. Čo sa týka prejavov, sú veľmi podobné ako u dospelých, v prípade dojčiat môžeme pozorovať aj slabšie satie mlieka.
V prípade meningitídy prekonanej v detskom veku (deti do 2 rokov) sa komplikácie môžu dostaviť neskôr, a to v podobe oneskoreného telesného a duševného vývoja, poruchami správania, neurologickým postihnutím, poruchami hybnosti, psychomotorickou retardáciou či epilepsiou.
Kedy vyhľadať lekára?
Lekára treba vyhľadať hneď po objavení prvých príznakov typických pre meningitídu. Neskorá diagnostika vedie k trvalým následkom či dokonca k smrti pacienta. V žiadnom prípade nečakajte, kým prejavy odznejú samé ani sa nepokúšajte o samoliečbu. Ochorenie musí byť podchytené včas, aby sa minimalizovalo riziko závažných následkov.
Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa alebo návod na použitie.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.
Mohlo by vás zaujímať
Bojujte s COVID-19 
Bankovanie – aké sú jeho účinky, riziká a kontraindikácie?
Bankovanie je starodávna liečebná metóda, ktorá sa v súčasnosti teší čoraz väčšej popularite. V článku sa dozviete, ako bankovanie funguje, aké druhy existujú, aké sú jeho pozitívne účinky, ale aj možné riziká a kontraindikácie. Zistíte, pri akých zdravotných problémoch vám môže pomôcť a na čo si dať pozor pri jeho vykonávaní doma či u odborníka. Ponorte sa do sveta bankovania a objavte jeho…
7 min.
Svalovica: Prečo vzniká a ako ju zmierniť?
Svalovica, svalovka či svalová bolesť. Mnohí ju poznajú ako nepríjemný dôsledok fyzickej námahy. Môže sa objaviť po náročnom tréningu, nezvyčajnom pohybe, ale aj po dlhšej pauze od cvičenia. Ak ste sa niekedy po tréningu prebudili s pocitom, že každý pohyb je boj, určite viete, o čom je reč. Tento nepríjemný stav je spôsobený mikroskopickými trhlinami vo svalových vláknach, ktoré vznikajú počas…
3 min.
