Málo známe, no zákerné – mykoplazmy môžu spôsobovať infekcie, ktoré sa často zamieňajú s bežnými chorobami. Ako sa šíria, aké ochorenia vyvolávajú a prečo sú odolné voči niektorým antibiotikám? V tomto článku sa dozviete všetko podstatné o týchto atypických baktériách a spôsobe, ako sa pred nimi chrániť.
- Čo je mykoplazma?
- Aké druhy mykoplaziem rozlišujeme?
- Aké ochorenia spôsobujú mykoplazmy?
- Aké sú rizikové faktory pre nákazu mykoplazmami?
- Aké sú rizikové faktory pre nákazu mykoplazmami?
- Ako sa diagnostikuje infekcia mykoplazmami?
- Ako sa lieči infekcia spôsobená mykoplazmami?
- Aké sú možné riziká infekcie mykoplazmami?
- Aké sú špecifiká nákazy mykoplazmami u detí?
- Aká je prevencia pred nákazou mykoplazmami?
Čo je mykoplazma?
Mykoplazmy sú baktérie bez bunkovej steny, namiesto ktorej majú trojvrstvovú cytoplazmatickú membránu, ktorá ich chráni a poskytuje im odolnosť voči antibiotikám.
Sú striktne vnútrobunkové baktérie a zaraďujeme ich medzi najmenšie voľne žijúce mikroorganizmy. Majú široké spektrum hostiteľov a okrem človeka kolonizujú aj zvieratá a rastliny. Vyskytujú sa najmä u detí a mladistvých, u dospelých je ich výskyt menej častý.
Aké druhy mykoplaziem rozlišujeme?
V súčasnosti je známych viac ako 200 druhov rodu Mycoplasma, avšak len niekoľko z nich môže vyvolať závažnejšie infekcie. Väčšina mykoplaziem je komenzálom slizníc dýchacej, tráviacej a močovopohlavnej sústavy, čo znamená, že sa tu vyskytujú bežne bez toho, aby vyvolali infekciu. Mykoplazmy môžeme z mikrobiologického hľadiska rozdeliť do troch skupín:
- Mykoplazmy vyvolávajúce klinické ochorenia – M. pneumoniae, M. hominis, M. genitalium, Ureaplasma urealyticum, U. parvum (aj napriek „inému menu“ ide o skupinu baktérií zaradenú k mykoplazmám)
- Mykoplazmy vyskytujúce sa u HIV-pozitívnych pacientov – M. penetrans, M. fermentans, M. pyrum
- Mykoplazmy vyskytujúce sa v ústnej dutine – M. orale, M. salivarium. M. buccale, M. faucium
V ďalších bodoch sa článok bude venovať piatim druhom mykoplaziem, ktoré u ľudí môžu vyvolať závažné infekcie - M. pneumoniae, M. hominis, M. genitalium, Ureaplasma urealyticum, U. parvum.
Aké ochorenia spôsobujú mykoplazmy?
M. pneumoniae je pôvodcom infekcií dýchacích ciest. Známym ochorením, ktoré spôsobuje, je tzv. atypická pneumónia („walking pneumónia“). Ide o formu zápalu pľúc s miernejším priebehom. Okrem toho môže spôsobiť aj zápal priedušnice a priedušiek alebo zápal uší. Prenáša sa kvapôčkami pri kašľaní a kýchaní, najmä v priestoroch s veľkou fluktuáciou ľudí (školy, domovy sociálnych služieb, zdravotnícke zariadenia...). Infekcie spôsobené touto baktériou sa objavujú najmä v chladnejších, jesenných a zimných mesiacoch. Má dlhú inkubačnú dobu (1 – 4 týždne), no príznaky odznievajú obvykle do dvoch týždňov. Pokiaľ je však takáto infekcia neliečená, môže spôsobiť vážnejšie ochorenia s poškodením srdcovo-cievneho a centrálneho nervového systému.
Ako už z názvu vyplýva, M. genitalium je baktéria úzko spojená s močovo-pohlavným aparátom. Je pôvodcom sexuálne prenosných ochorení. Prenáša sa nielen počas pohlavného styku, ale aj sexuálnymi pomôckami. Pokiaľ je infekcia neliečená, môže napr. zvyšovať riziko neplodnosti, mimomaternicového tehotenstva, či vyvolávať rôzne zápaly močovej trubice a krčka maternice. U mužov môže spôsobiť zápal močovej trubice. Keďže je vysoko infekčná, aspoň týždeň po ukončení liečby by ste sa mali vyhnúť nechránenému pohlavnému styku (to isté platí aj u sexuálneho partnera).
M. hominis je baktéria, ktorá sa prirodzene vyskytuje najmä v močovo-pohlavnom aparáte žien, zriedkavo aj mužov. Keďže sa tu vyskytuje prirodzene, infekcie spôsobuje len zriedkavo, a to u osôb s oslabenou imunitou. Rovnako ako M. genitalium, aj M. hominis je prenosná pohlavným stykom a nakaziť sa ňou môžu aj novorodenci počas pôrodu. Môže byť príčinou predčasného pôrodu, mimomaternicového tehotenstva alebo dokonca potratu. Z ochorení môže vyvolať bakteriálnu vaginózu, zápal močových ciest a panvy (maternice, vajíčkovodov), či infekcie po pôrode a operáciách.
Ureaplasma urealyticum a U. parvum sú baktérie, ktoré sa taktiež prirodzene vyskytujú v močovo-pohlavnom aparáte človeka, konkrétne v pošve, krčku maternice a močovej trubici. Nie sú teda primárnymi patogénmi a infekcie spôsobujú v špecifických prípadoch, napr. u jedincov s oslabenou imunitou. Taktiež sa prenášajú pohlavným stykom, počas pôrodu z matky na novorodenca, prípadne kontaminovanými zdravotníckymi pomôckami pri gynekologickom vyšetrení a urologických zákrokoch. Môžu vyvolať zápaly močovej trubice, panvy, bakteriálnu vaginózu, infekcie močových ciest, či rôzne tehotenské komplikácie (predčasný pôrod, potrat), infekcie u novorodencov, či zníženie plodnosti.
Aké sú rizikové faktory pre nákazu mykoplazmami?
Rizikové faktory pre nákazu menovanými baktériami súvisia s ich cestou prenosu. Pri pohlavne prenosných infekciách (všetky okrem M. pneumoniae) sú to najmä:
- nechránený pohlavný styk,
- viacero sexuálnych partnerov alebo časté striedanie sexuálnych partnerov,
- nízka alebo nadmerná úroveň intímnej hygieny,
- oslabená imunita (autoimunitné ochorenia, HIV, chronické ochorenia...),
- narušená bakteriálna mikroflóra, napr. pri častých infekciách alebo dlhodobom užívaní antibiotík,
- hormonálne zmeny (tehotenstvo, menopauza),
- časté gynekologické zákroky alebo používanie vnútromaternicového telieska.
U M. pneumoniae sú to:
- blízky kontakt s infikovanou osobou,
- pobyt v uzavretých priestoroch s veľkým množstvom ľudí,
- fajčenie a vystavovanie sa znečistenému ovzdušiu,
- oslabená imunita; deti a starší ľudia.
Aké sú príznaky infekcie spôsobenej mykoplazmami?
M. pneumoniae je pôvodcom už spomínanej atypickej pneumónie. Atypická je preto, lebo sa pri nej nevyskytujú výrazné horúčky a produktívny kašeľ, ale najmä suchý kašeľ, bolesť hlavy a s nimi spojená únava. Ďalšími príznakmi sú bolesť hrdla, dýchavičnosť, prípadne komplikácie s nimi spojené.
Infekcie M. genitalium sú obvykle bez klinických príznakov. V prípade, že sa príznaky objavia, sú nešpecifické a podobné s inými sexuálne prenosnými ochoreniami – u žien svrbenie, pálenie, bolesť, krvácanie mimo menštruácie, zápach; u mužov pálenie a výtok.
M. hominis sa prejavuje podobne, s výnimkou prejavov u novorodencov, u ktorých spôsobuje horúčku. Aj infekcie spôsobené oboma druhmi ureaplaziem spôsobujú v prípade prepuknutia infekcie pálenie, bolesť v podbrušku a zapáchajúci výtok.
Ako sa diagnostikuje infekcia mykoplazmami?
Diagnostika mykoplaziem v počiatočných štádiách je náročná, keďže dlho prebieha bezpríznakovo. Počas lekárskeho vyšetrenia pri infekcii M. pneumoniae vás lekár vyšetrí fonendoskopom a pre doplnenie diagnostiky môže odporučiť RTG alebo CT vyšetrenie, krvné testy (stanovenie protilátok), či mikrobiologickú analýzu výteru/hlienu. Na diagnostiku M. genitalium je potrebné zaslať na rozbor do laboratória vzorku moču, ktorú donesiete k lekárovi. Keďže však tieto baktérie rastú pomaly, na diagnostiku sa používajú najmä PCR testy, ktoré dokážu detegovať DNA baktérií. Kultivačné metódy sa využívajú, hlavne pre už spomínaný pomalý rast a ťažké odčítanie, keďže baktérie tvoria len veľmi malé kolónie. Pri ureaplazmách sa postupuje rovnako, prípadne je možné odobrať vzorku hlienu, plodovej vody, či steru.
Ako sa lieči infekcia spôsobená mykoplazmami?
Pokiaľ máte potvrdenú mykoplazmovú infekciu, je potrebné ju liečiť antibiotikami. Pri ich výbere by mal lekár zvážiť nielen klinické príznaky, ale aj stavbu samotnej baktérie, keďže vďaka absencii bunkovej steny je prirodzene odolná voči veľkej skupine antibiotík nazývaných betalaktámové antibiotiká, do ktorej patria napr. často predpisované penicilíny a cefalosporíny. Využívajú sa antibiotiká, ktoré ovplyvňujú tvorbu bakteriálnych bielkovín alebo DNA, napr. makrolidy (pri respiračných infekciách), tetracyklíny, linkozamidy (pri močovo-pohlavných infekciách), fluorochinolóny (pokiaľ predchádzajúce antibiotiká nezaberajú) – za výber je zodpovedný lekár na základe vyšetrenia. Po prekonaní infekcie jedinec získava protilátky, čo znamená, že pri opakovanom strete by už nemalo dôjsť k rozvoju vážnych príznakov a komplikácií.
Aké sú možné riziká infekcie mykoplazmami?
Infekcie, ktoré spôsobujú mykoplazmy, môžu mať rôzny priebeh, od bezpríznakového priebehu až po vážne infekcie a komplikácie.
Riziká sú závislé od stavu pacienta, včasnej diagnostiky a správnosti liečby. Niektoré infekcie sa môžu vracať, najmä ak neboli správne liečené alebo je imunita jedinca príliš oslavená, keďže najmä mykoplazmy osídľujúce močovo-pohlavný aparát tu môžu pretrvávať dlhodobo.
Ďalším rizikom je ich stavba – ako už bolo spomenuté, vďaka absencii bunkovej steny sú prirodzene odolné voči viacerým skupinám antibiotík a navyše, sú schopné ďalšiu odolnosť aj získať. M. pneumoniae môže okrem atypického zápalu pľúc vyvolávať komplikácie, ako je ťažký zápal pľúc, zápal srdcového svalu (myokardu), zápaly nervov, či kožné reakcie.
Mykoplazmy močovo-pohlavného aparátu predstavujú riziko pre tehotné ženy a novorodencov – zápalové ochorenia panvy, spontánny potrat, predčasný pôrod a u novorodencov novorodenecký zápal pľúc, otravu krvi alebo zápal nervov. Niektoré štúdie naznačujú, že môžu byť spúšťačom autoimunitných ochorení, čo si však vyžaduje dlhšie a podrobnejšie skúmanie.
Aké sú špecifiká nákazy mykoplazmami u detí?
Deti sú náchylné najmä na infekcie spôsobené mykoplazmami napádajúcimi dýchaciu sústavu (M. pneumoniae). M. pneumoniae je častým pôvodcom atypického zápalu pľúc u detí od 5 do 15 rokov – špecifikum však spočíva v tom, že má miernejší priebeh ako pneumokokové infekcie, aj keď jej trvanie býva dlhšie. Keďže deti sú často v kolektívoch (školy, škôlky, kamaráti), šírenie je jednoduchšie a rýchlejšie, najmä v prípadoch oslabenej imunity alebo počas hlavných sezón typických pre výskyt respiračných infekcií (jeseň, zima). Príznaky sú rovnaké ako u dospelých.
Čo sa týka infekcií močovo-pohlavného aparátu, bývajú zriedkavé, rizikový sú najmä novorodenci počas pôrodu, kedy sa môžu nakaziť od matky. Infekcie je potrebné okamžite liečiť, aby nedošlo k rozšíreniu na ďalšie orgány – deti sú na takýto priebeh vnímavejšie ako dospelí.
Aká je prevencia pred nákazou mykoplazmami?
Prevencia pred infekciami spôsobenými mykoplazmami je dôležitá, keďže ide o baktérie prirodzene odolné voči mnohým antibiotikám, dokonca s narastajúcou získanou odolnosťou voči ďalším. Medzi preventívne opatrenia patria:
- vyhýbanie sa nechránenému pohlavnému styku (používanie kondómov),
- vyhýbanie sa náhodným sexuálnym kontaktom, resp. obmedzenie počtu sexuálnych partnerov,
- dodržiavať osobnú hygienu
- pri podozrení na infekciu sa nechať otestovať a po potvrdení infekcie dodržiavať liečbu,
- vyhýbať sa nadmernému užívaniu antibiotík, ktoré môžu narúšať rovnováhu vaginálnej mikroflóry,
- posilňovať imunitu, zdravo sa stravovať a dopriať si dostatok spánku a odpočinku,
- absolvovať pravidelné lekárske prehliadky a kontroly.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným zdravotníckym pracovníkom. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.
