Malária sa radí medzi jedno z najnebezpečnejších ochorení tropických oblastí. Je to najmä z dôvodu jej ľahkého prenosu z chorého na zdravého človeka, za pomoci parazitického hmyzu – komárov. Proti malárii sa dá do istej miery chrániť, a to dodržiavaním opatrení, používaním repelentov a užívaním liekov. Ak sa chystáte vycestovať do oblastí, kde sa malária vyskytuje, je vhodné informovať sa vopred o možnostiach ochrany alebo prípadnej liečby.
- Čo je to malária?
- Kde sa malária vyskytuje?
- Čo môže byť zdrojom nákazy?
- Príznaky malárie
- Malarický záchvat
- Malária u tehotných žien
- Malária a iné ochorenia
- Ako znížiť riziko nákazy?
- Liečba malárie
- Vakcína proti malárii
- Kedy vyhľadať lekára?
Čo je to malária?
Malária je tropické ochorenie vyvolané malými jednobunkovými organizmami – parazitmi z rodu Plasmodium. Plasmodium počas svojho života prechádza viacerými vývojovými štádiami, čo vyvoláva typické cyklické horúčky počas tohto ochorenia.
Kde sa malária vyskytuje?
Najväčší výskyt malárie je v Afrike, za ňou nasleduje juhovýchodná Ázia, východné Stredomorie a Stredná a Južná Amerika.
V spomínaných oblastiach zažívajú najväčšiu chorobnosť a úmrtnosť najmä deti do 5 rokov a plody žien, ktoré sa nakazili počas tehotenstva. U detí nad 5 rokov a dospelých sa vytvára čiastočná imunita, a to v dôsledku opakovanej infekcie. Najnáchylnejšie sú deti nad 6 mesiacov, ktoré matky prestali dojčiť. Tým stratili prísun protilátok z materského mlieka, ale zároveň si ešte nestihli vybudovať vlastnú imunitu.
Ohrození sú však aj ľudia, ktorí nepochádzajú z krajín s výskytom malárie, a nemajú tak vyvinutú imunitu – napr. prisťahovalci, turisti, vojaci.
Čo môže byť zdrojom nákazy?
Malária sa prenáša uštipnutím samičiek komárov – Anopheles. Tie pri uštipnutí vstrekujú do tela sliny, ktoré pôsobia proti zrážaniu krvi. Zároveň s týmito slinami sa do tela človeka dostávajú aj pôvodcovia malárie.
Komáre rodu Anopheles sa hojne vyskytujú na celej našej planéte – vrátane Antarktídy. Avšak prenos malárie závisí od konkrétneho druhu komára. Najefektívnejšie sa v tomto prípade ukazujú komáre Anopheles gambiae, ktoré sa vyskytujú najmä v Afrike.
Vývinové štádia Plasmodium
Plasmodium sa do ľudského tela sa dostáva v štádiu sporozoit-a. V tomto štádiu je bunka pohyblivá a z podkožia putuje do lymfatických uzlín a buniek pečene.
Sporozoity, počas 30 až 60 minút od uštipnutia, prenikajú do vnútra pečeňových buniek – kde dochádza k ich deleniu. Týmto delením vzniká druhé vývojové štádium - merozoit.
Jeden sporozoit sa môže rozdeliť nespočetne veľakrát. Počas tohto procesu delenia vznikajú desiatky tisícov nových merozoitov. Následne dochádza k prasknutiu pečeňovej bunky, pričom sa merozoity vyplavia do krvného obehu a dostávajú sa do vnútra červených krviniek.
Vnútri červených krviniek nastáva dozrievanie merozoitov a ich premena na ďalšie vývojové štádium. A to buď na:
- samčie alebo samičie gametocyty; vo forme gametocytov sa opäť dostávajú do tiel komárov – ktorí ich príjmu spolu s infikovanou krvou hostiteľa – človeka,
- alebo na trofozoity, ktoré sa replikujú na schizonty – tie spôsobujú poruchy flexibility a poškodenie bunkovej steny červených krviniek, pri prasknutí bunkovej steny sa uvoľňuje hém (zložka červeného krvného farbiva) a schizonty do krvného riečiska.
Ochorenie trvá 2 až 24 mesiacov, ak sa nelieči.
Plasmodium môže mať aj takzvané „spiace štádium“. Označuje sa pojmom hypnozoit. To môže od prvotného nakazenia prežívať roky v pečeňových bunkách, a ak sa nelieči správne, tak môže nastať relaps ochorenia – znovuobjavenie príznakov malárie.
Príznaky malárie
Prvé príznaky sa začínajú objavovať 7 až 10 dní od uštipnutia nakazeným komárom.
Priebeh samotného ochorenia závisí od viacerých faktorov:
- od druhu Plasmodium – existuje 5 druhov:
- vivax,
- falciparum,
- ovale,
- malariae,
- knowlesi,
- od imunity človeka – tá súvisí od faktu, či daná osoba už ochorenie prekonala, alebo nie.
Podľa závažnosti sa malária delí do troch kategórií:
- asymptomatická malária:
- môže sa objaviť pri infikovaní akýmkoľvek druhom Plasmodium,
- u daného človeka sa parazity nachádzajú v organizme, ale nemá žiadne príznaky,
- objavuje sa najmä v oblastiach s celoročným výskytom malárie,
- v krvi infikovaného sa môže nachádzať veľké množstvo parazitov, avšak imunitný systém ich udržiava v konštantných hladinách a nedochádza k prepuknutiu ochorenia,
- takíto ľudia predstavujú veľké riziko – ich telá sú akýmsi „rezervoárom“ tohto ochorenia, ktoré sa za pomoci komárov rýchlo šíri ďalej,
- nekomplikovaná malária:
- rovnako môže byť vyvolaná akýmkoľvek druhom Plasmodium,
- jednotlivé symptómy sú nešpecifické –
- horúčka,
- stredná až silná triaška,
- nadmerné potenie,
- bolesti hlavy,
- nevoľnosť,
- vracanie,
- hnačka,
- anémia,
- nedochádza k závažnému poškodeniu vnútorných orgánov,
- ťažká – komplikovaná malária:
- vyvoláva ju Plasmodium vivax alebo Plasmodium knowlesi,
- táto forma je často smrteľná,
- veľmi typická je pre ňu ťažká anémia – chudokrvnosť, ktorá súvisí s veľkým rozpadom červených krviniek,
- môže sa objaviť:
- žltačka,
- tmavý moč,
- hypoglykémia,
- dochádza k poškodeniu viacerých orgánov – pľúcny edém, akútne poškodenie obličiek,
- objavuje sa zmätenosť, záchvaty a môže nastať aj tzv. cerebrálna malária – človek upadá do kómy.
Príznaky ochorenia sa objavujú náhle a sú spojené s rozpadom červených krviniek (hemolýzou), ktoré boli napadnuté merozoitmi. Pri rozpade červených krviniek sa do krvného riečiska vyplavujú parazity spolu s endotoxínmi malárie. Endotoxíny spúšťajú imunitnú odpoveď napadnutého človeka. Začínajú sa vo veľkej miere produkovať zápalové látky, ktoré spôsobujú klinické prejavy ochorenia.
Cyklický životný cyklus Plasmodium spôsobuje typický, rovnako cyklický priebeh ochorenia.
Malarický záchvat
Na začiatku je pre ochorenie typické:
- nižšia horúčka,
- triaška,
- bolesti svalov,
- bolesti hlavy, malátnosť, slabosť
- tráviace problémy – a to najmä u detí.
Následne sa objavuje vysoká horúčka a potenie, ktoré vedú k celkovému vyčerpaniu organizmu. Po istej dobe (ktorá závisí od druhu Plasmodium) dochádza k poklesu horúčok na normálnu telesnú teplotu.
Rovnako nebezpečný je aj fakt, že stena infikovaných červených krviniek stráca svoju flexibilitu a stáva sa tuhšou. Nedokáže sa deformovať, a tým prispieva k upchávaniu kapilár. To je veľmi nebezpečné najmä pri ťažkej forme malárie, kedy sú postihnuté životne dôležité orgány, a nedochádza k ich dostatočnému prekrveniu.
Počas malárie zároveň dochádza k zväčšovaniu pečene a sleziny.
Malária u tehotných žien
Pôvodcovia malárie môžu prenikať aj do placenty – takáto malária sa označuje ako placentárna. Tento stav ohrozuje plod, ale môže mať nepriaznivý vplyv aj na matku.
Priebeh placentárnej malárie môže byť asymptomatický, alebo mať mierny priebeh. V závažných prípadoch môže viesť k úmrtiu plodu, ale aj matky.
Môže však zapríčiňovať aj
- potrat,
- pôrod mŕtveho plodu,
- predčasný pôrod,
- nízku pôrodnú hmotnosť novorodenca,
- anémiu novorodenca,
- vrodenú maláriu,
- zníženú kvalitu života detí v dôsledku
- kognitívnych obmedzení,
- zníženého vnímania,
- obmedzení v oblasti pohybu,
- vysokú úmrtnosť takýchto detí.
V oblastiach s vysokým výskytom malárie sa tehotným ženám odporúča preventívna prerušovaná liečba, ktorá pozostáva z kombinácie dvoch liečiv. WHO zároveň odporúča aj podávanie chinínu a antibiotík počas prvého trimestra tehotenstva, v druhom a treťom trimestri sa odporúča podávať kombinovanú liečbu.
Malária a iné ochorenia
Ochorenia, ako HIV, tuberkulóza či parazitárne ochorenia, sú veľmi bežné u obyvateľov v rozvojových krajinách.
HIV pozitívni ľudia majú vyššie riziko, že malária bude mať u nich ťažký priebeh a nezriedka sa končí smrťou.
Paradoxom je zistenie, že nedostatok železa a s ním spojená anémia, ochraňujú pred ťažkou maláriou.
Ako znížiť riziko nákazy?
V minulosti sa malária liečila prípravkami na báze chlorochínu a vo veľkej miere sa využívali postreky tzv. DDT (DDT – dichlórdifelyltrichlóretán). Na začiatku bol tento prístup efektívny, ale postupom času si komáre vyvinuli rezistenciu na insekticíd a začali dané oblasti opäť zamorovať. Zároveň sa od používania DDT upustilo z dôvodu toxických dopadov na životné prostredie.
Prevencia pred maláriou zahŕňa:
- najmä prevenciu pred samotným uštipnutím nakazeným komárom,
- zároveň ako prevencia slúži aj užívanie liekov (tzv. antimalarík) pred vycestovaním do rizikových krajín.
V dnešnej dobe sa využíva najmä používanie ochranných sietí na posteliach ošetrených insekticídom a použitie reziduálnych insekticídov v interiéri – na steny, závesy, záclony a iné povrchy. Avšak zvyšuje sa odolnosť a rezistencia komárov proti jednotlivým insekticídom.
Aby sa zabránilo prístupu komárom do obydlí, využívajú sa sieťky na okná či dvere.
Pri pobyte v tropickej oblasti s výskytom malárie sa odporúča nosiť svetlé oblečenie s dlhým rukávom a dlhé nohavice, ktoré si zapravíte do ponožiek. Samozrejmosťou je pokrývka hlavy. Celkovo je odporúčané mať zakrytú čo najväčšiu časť tela. Nezdržiavať sa v miestach kde sa komáre roja – stojaté vody, močariská a rovnako sa neodporúča zdržiavať sa vonku po súmraku – vtedy sú komáre aktívnejšie. Iné druhy tropických komárov sú však aktívne počas dňa, preto je potrebné sa pred komármi chrániť celý deň. Jednou z metód prevencie je aj likvidácia miest na rozmnožovanie komárov – vysúšanie močiarov, nádrží.
Vhodné je používať repelenty proti tropickému hmyzu s obsahom:
- 20 % icaridínu,
- DEET – vo viac ako 25 % koncentrácii, v oblastiach s vysokým výskytom malárie s koncentráciou minimálne 50 % – nevýhodou repelentov s obsahom DEET je, že pri vyšších koncentráciách dráždi oči aj sliznice a vstrebáva sa kožou do organizmu,
- kombinácie ikaridínu a DEET.
Vždy sa uistite, že vybraný repelent je vhodný do tropických oblastí.
Pred vstupom do krajiny s výskytom malárie sa odporúča prevencia vo forme užívania liekov tzv. antimalarík. Liečbu je potrebné zahájiť v dostatočnom časovom predstihu pred cestou do rizikových oblastí. Zároveň pred vycestovaním odporúčame informovať sa v pracoviskách cestovnej medicíny alebo centrách pre cudzokrajné choroby. Tam vám poskytnú všetky potrebné informácie a zároveň vám môžu aj predpísať antimalariká.
Medzi takzvaný liečebný „zlatý štandard“ patrí podávanie:
- kombinácie atovakón-u a proguanil-u – užíva sa denne;
- doxycyklín-u – užíva sa denne;
- hydroxychlorochín– užíva sa jedenkrát za týždeň.
Dĺžka terapie danými liečivami je individuálna a závisí od konkrétneho lieku. Netreba však zabúdať, že ani antimalariká nezaručia 100 % ochranu pred nakazením, preto je dôležité dodržiavať aj spomínané preventívne opatrenia proti komárom.
V súčasnosti sa stále hľadajú nové liečivá, ktoré by sa dali využiť v prevencii šírenia malárie. Štúdie sa prevažne zameriavajú na liečivá, ktoré by sa ideálne podávali 1x týždenne alebo ešte menej často. Jednou z možností je aj intramuskulárne podávanie liečiv, ktoré by poskytovali dlhodobú ochranu. Takéto injekcie by sa podávali len 3 až 4x za rok a boli by tak schopné konkurovať očkovaniu.
Liečba malárie
Pri dostatočne rýchlom nasadení liečby je prognóza ochorenia viac než dobrá. V počiatočných štádiách sa dá zabrániť rozvoju ochorenia a ďalším komplikáciám.
V liečbe sa využívajú:
- chlorochín,
- hydroxychlorochín,
- primachín,
- kombinácia sulfadoxín a pyrimetamín,
- artemisinín.
Artemisinín je liekom prvej voľby v liečbe malárie. Dôvodom na obavy je druh Plasmodium, ktorý sa vyskytuje v juhovýchodnej Ázii. Ten si už dokázal vyvinúť rezistenciu na túto účinnú látku.
Chlorochín a sulfadoxín-pyrimetamín patria medzi staršie liečivá a niektoré druhy Plasmodium sú už voči nim rezistentné – to znamená, že dané liečivá na ne nepôsobia. No napriek tomu, v niektorých oblastiach ostáva chlorochín stále významným liekom v boji proti malárii. Rovnako je to aj v prípade sulfadoxín-pyrimetamínu.
Žiaden z liekov ani liečebný postup nie je univerzálny pre každý typ ochorenia a druh Plasmodium.
V prípade nekomplikovanej malárie sa využívajú najmä perorálne lieky, ktoré nemajú závažné nežiaduce účinky.
Pri ťažkej malárii sa zase využíva rýchle parenterálne podanie (injekčné podanie) derivátov artemisínu.
Vakcína proti malárii
Vývoj a použitie vakcín proti malárii predstavuje veľkú výzvu pre vedu a medicínu.
Fakt – že jedinci, ktorí sa s maláriou stretli a prekonali ju, si vytvoria čiastočnú imunitu – naznačuje možnosť použitia vakcín na ochranu pred ochorením.
Vakcíny, ktoré sa doposiaľ testovali, boli zvyčajne špecifické a zamerané na konkrétny druh Plasmodium. To obmedzuje ich širokospektrálne použitie a zároveň podnecuje k vzniku rezistencie.
V súčasnej dobe sa využíva vakcína s názvom RTS,S, ktorá je účinná proti Plasmodium falciparum – ide o druh, ktorý má na svedomí najviac úmrtí v spojitosti s maláriou a jeho najväčší výskyt je v Afrike. Ide o prvú bezpečnú a efektívnu vakcínu používanú na očkovanie detí. Vakcína sa podáva v štyroch dávkach.
Kedy vyhľadať lekára?
Ak ste sa vrátili zo zahraničia a máte podozrenie na maláriu – najtypickejšie sú vysoké horúčky – zavolajte svojmu všeobecnému lekárovi. Ten by vám mal odobrať anamnézu, ktorá by mala obsahovať:
- miesto dovolenkového pobytu,
- prípadne ak ste cestovali cez rôzne krajiny, tak aj krajiny prechodu,
- použitie liekov na ochranu pred maláriou,
- možný kontakt s nákazou
- stretnutie s nakazeným človekom –
- malária sa prenáša len krvnou cestou – človek musí byť poštípaný infikovaným komárom,
- človek sa ňou nemôže nakaziť ako chrípkou či nádchou – kvapôčkovou infekciou,
- nakoľko sa parazity malárie nachádzajú v červených krvinkách, vo vzácnych prípadoch sa človek môže nakaziť inou „krvnou“ cestou – transfúziou krvi, transplantáciou orgánov alebo spoločným používaním ihiel či striekačiek, ktoré sú kontaminované krvou,
- poštípanie hmyzom,
- stretnutie s nakazeným človekom –
- HIV status,
- tehotenstvo,
- prítomnosť anémie,
- prítomnosť rakoviny,
- história nákazy maláriou.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.
Zdroje:
- https://www.nature.com/articles/nrdp201750 - Malaria; Margaret A. Phillips, Jeremy N. Burrows, Christine Manyando, Rob Hooft van Huijsduijnen, Wesley C. Van Voorhis & Timothy N. C. Wells
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK551711/ - Malaria; Emily Buck; Nancy A. Finnigan.
- https://www.who.int/news-room/questions-and-answers/item/q-a-on-rts-s-malaria-vaccine
- https://www.who.int/publications-detail-redirect/9789240073692
- https://www.malariaconsortium.org/interactive-malaria-guide/malaria-information/individual-protection
