Nedostatkom vitamínu D trpí čoraz viac populácie. Keďže jeho príjem, hlavne v období zimných mesiacov, je často nedostatočný, treba ho do tela dopĺňať. Na trhu je dostupná široká škála voľnopredajných výživových doplnkov vo forme kvapiek, sprejov, tabliet, kapsúl, prípadne tabliet na cmúľanie s rôznym obsahom tohto vitamínu, ktoré zabezpečia v tele jeho dostatočné množstvo. Prečítajte si niečo o jeho účinkoch, dennej potrebe a dávkovaní.
- Základné informácie o vitamíne D
- Denná potreba vitamínu D a jeho dávkovanie
- Zdroje vitamínu D
- Účinky vitamínu D
- Ako užívať vitamín D?
- Vitamín D pre deti
- Vitamín D v tehotenstve
Základné informácie o vitamíne D
Vitamín D poznáme ako vitamín rozpustný v tukoch, ktorý sa v organizme zúčastňuje na viacerých fyziologických procesoch. Podieľa sa na udržiavaní stálej hladiny vápnika, ale ovplyvňuje napríklad aj imunitné funkcie.
Pojmom „vitamín D“ sa označujú dve formy tejto látky, a to:
- ergokalciferol (vitamín D2),
- cholekalciferol (vitamín D3).
Vzájomne sa líšia štruktúrou, no v súčasnosti prevažuje názor, že ich účinky na organizmus nie sú odlišné. Obidve formy považujeme za prohormóny, z ktorých v pečeni a v obličkách postupne vzniká definitívna, biologicky aktívna forma kalcitriol. U človeka je prirodzenou formou vitamín D3 – cholekalciferol, ktorý sa tvorí v koži pôsobením UV-B žiarenia. Odtiaľ následne putuje krvou do pečene, kde dochádza k vzniku biologicky neaktívneho kalcidiolu, a až v obličkách dochádza k jeho premene na aktívny kalcitriol.
Denná potreba vitamínu D a jeho dávkovanie
Odporúčaný denný príjem vitamínu D podľa veku1:
- u dojčiat do roku života – minimálna dávka potrebná za 24 hodín 400 IU*,
- u detí starších ako 1 rok – minimálna dávka potrebná za 24 hodín 600 IU,
- u dospelých od 19 do 70 rokov – minimálna dávka potrebná za 24 hodín 600 IU, optimálna 1500 – 2000 IU,
- u dospelých nad 70 rokov – minimálna dávka potrebná za 24 hodín 800 IU, optimálna 1500 – 2000 IU,
- u tehotných a dojčiacich žien – minimálna dávka potrebná za 24 hodín 600 IU, optimálna 1500 IU.
*IU = medzinárodné jednotky
O konkrétnom dávkovaní vitamínu D sa poraďte s odborníkom, pretože okrem veku závisí aj od individuálnych potrieb a zdravotného stavu jednotlivca. Ideálne je nechať si zmerať hladinu vitamínu D v krvi (buď u všeobecného lekára alebo v súkromných laboratóriách) a na základe nej stanoviť dávkovanie a dĺžku užívania.
Potrebnú dávku vitamínu D v jarnom a letnom období je možné dosiahnuť každodennou krátkodobou expozíciou (5 – 10 min.) slnečného žiarenia niektorých častí tela (ramená, horné a dolné končatiny). Takýto pobyt na slnku zabezpečí tvorbu cca 3000 IU tohto vitamínu. Ani dlhodobé vystavovanie sa slnečnému žiareniu však nevyvoláva toxické koncentrácie vitamínu D v organizme, nakoľko sa pri dlhšom pôsobení UV-B lúčov mení vitamín D vytvorený v koži na neúčinné metabolity.
Slnečné žiarenie predstavuje najvýznamnejší zdroj tohto vitamínu, časť však pochádza aj z potravy ako vitamín D3, ktorý je živočíšneho pôvodu, alebo ako vitamín D2, rastlinného pôvodu. V našich zemepisných šírkach ale slnečné lúče medzi septembrom a májom UV-B žiarenie takmer neobsahujú, preto je vhodné vitamín D do tela dopĺňať. Keďže je účinnosť vitamínu D2 o tretinu nižšia ako pri vitamíne D3, je uprednostňovaná suplementácia práve cholekalciferolom.
Zdroje vitamínu D
Medzi hlavné zdroje vitamínu D patria: morské ryby, menšie množstvo je v mäse, vaječnom žĺtku, pečeni, tukoch a mliečnych výrobkoch. V rastlinách sa vitamín D takmer nenachádza. Niektoré potraviny, ako napríklad cereálie, rastlinné tuky, rastlinné oleje, mlieko a mliečne výrobky sa vitamínom D fortifikujú (umelo obohacujú).
Vstrebávanie vitamínu D znižujú malabsorpčné syndrómy (ochorenia, pri ktorých je zhoršené vstrebávanie živín – celiakia, enterokolitídy, syndróm krátkeho čreva), nesprávne diétne návyky, nedostatok tukov v potrave, spôsob skladovania a spracovania potravín, vysoký príjem vlákniny, ale aj spôsob chovu živočíšnych zdrojov.
V súčasnej dobe sa ukazuje, že až 60 % (niektoré štúdie hovoria až o 77 %) populácie trpí nedostatkom vitamínu D, pričom veľmi rozšírená je jeho nedostatočnosť v krajinách, ktoré ležia nad 40° severnej zemepisnej šírky (väčšina Európy). Oblaky zachytávajú 20 % UV-B žiarenia, oblečenie a ochranné prostriedky ešte viac. Negatívne na tvorbu vitamínu D vplýva aj obezita, vek a tmavá pigmentácia kože. Aj slovenská populácia trpí nedostatkom tohto vitamínu, pričom jeho nedostatok sa nevyskytuje len u rizikových skupín, ale aj u ľudí v mladom a stredom veku.
Účinky vitamínu D
Vitamín D je nevyhnutný pre správnu absorpciu vápnika a fosforu z potravy, čo je kľúčové pre tvorbu a udržiavanie silných kostí a zubov. Neskôr sa zistilo, že vitamín D má dôležitú úlohu aj v iných tkanivách, kde sa zúčastňuje na regulácii mnohých, pre organizmus životne dôležitých procesov.
Účinok na kosti a svaly – pri jeho nedostatku môžu vznikať rastové bolesti, pri dlhodobom nedostatku zlomeniny, ploché nohy, chybné postavenie kĺbov a iné. Okrem toho, z hľadiska pohybového aparátu je to oneskorené vzpriamovanie dojčiat, chybné držanie tela, skolióza, diastáza priamych brušných svalov, hernia (brušná prietrž, pruh).
Svalová kontrakcia je dôsledkom chemických reakcií. Na to, aby tieto reakcie prebehli, je potrebná okrem podráždenia svalu aj dostatočná zásoba energie vo svale a vápnik. A práve hospodárenie s vápnikom riadi okrem iného aj vitamín D. Pri nedostatku vitamínu D sa môže vyvinúť takzvaná myopatia, ktorá sa prejavuje bolesťami svalov, svalovou slabosťou, namáhavým vstávaním, poruchami rovnováhy.
Vplyv na imunitný systém – niekoľko štúdií naznačuje, že nízke hladiny vitamínu D môžu byť spojené so zvýšeným rizikom autoimunitných ochorení (napr. psoriáza, skleróza multiplex, reumatoidná artritída) a zápalových stavov. Zistilo sa tiež, že pacienti s nízkou hladinou vitamínu D v krvi majú znížený počet buniek imunitného systému a sú častejšie chorí a unavení.
Metabolické účinky – predpokladá sa, že vitamín D zvyšuje uvoľňovanie inzulínu a jeho dostatočný príjem v ranom detstve má veľký význam ako ochranný faktor vzniku diabetes mellitus (cukrovka) 1. typu.
Vplyv na plodnosť – vitamín D zvyšuje koncentrácie progesterónu a estrogénu u žien, čo môže viesť k lepšej regulácii menštruačného cyklu. U žien s nepravidelným cyklom sa tým zvyšuje pravdepodobnosť počatia. Substitúcia vitamínom D u obéznych žien so syndrómom polycystických ovárií môže viesť k úprave menštruačného cyklu. U mužov zvyšuje liečba vitamínom D hladiny testosterónu.
Ako užívať vitamín D?
Ako už bolo spomenuté, vitamín D je na našom trhu dostupný v rôznych liekových formách a silách. Je dôležité, najmä v jesenných a zimných mesiacoch, užívať ho v dostatočnej dávke. Okrem toho je podstatná aj forma vitamínu D v konkrétnom prípravku. Tým, že sa jedná o vitamín rozpustný v tuku, ideálne sú produkty, ktoré majú tento vitamín naviazaný na tukový nosič, ktorý môže byť v práškovej forme, prípadne tekutý.
Vitamín D pre deti
Z odporúčaní odborníkov na gastroenterológiu a pediatriu vyplýva, že deťom od 2. týždňa života až po dovŕšenie jedného roka sa má podávať vitamín D3 v dávke 400 – 500 IU na dennej báze. Detský lekár už pri prvej návšteve novorodenca predpíše alebo odporučí vhodný preparát. Daný prípravok je následne potrebné používať podľa pokynov lekárnika, resp. podľa informácie v príbalovom letáku. Pri niektorých je totiž dôležité podávanie spolu s mliekom, kvôli rozpustnosti vitamínu D v tukoch, pri iných, modernejších prípravkoch, už táto starosť odpadá. Výhodou niektorých preparátov je dávkovacia pumpička, ktorá zabezpečí pohodlné a presné dávkovanie priamo do úst, a umožňuje tiež hravejšiu formu dávkovania.
TOTO Detský Vitamín D
20 ml kvapky s dávkovacou pumpičkou
Vitamín D v tehotenstve
Vitamín D3 má rovnako vplyv aj na plod. Nízka hladina vitamínu D v tehotenstve ohrozuje vývoj mozgu plodu a môže predstavovať rizikový faktor neskoršieho vzniku niektorých civilizačných chorôb, ako je cukrovka, psychické ochorenia (schizofrénia, depresia), hypertenzia (vysoký krvný tlak), osteoporóza (rednutie kostí), nádory a pod.
Vitamín D sa teda podieľa v tele na mnohých procesoch a hlavne v jesenných a zimných mesiacoch netreba zabúdať na jeho pravidelné dopĺňanie, či už potravou alebo formou výživových doplnkov.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.
Zdroje:
