Astma, odborne astma bronchiale – bronchiálna astma, je zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktoré je typické práve pre priedušky. Dochádza pri tom k ich zablokovaniu, čo sa prejaví rôzne, napr. kašľom, dušnosťou a pocitom tlaku na hrudi. Astmu síce nie je možné vyliečiť, ale je možné ju liečiť.
- Čo je to astma?
- Aké sú príznaky astmy?
- Aké sú príčiny astmy?
- Ako sa zisťuje astma?
- Ako liečiť astmu?
- Astma u detí
- Astma u dospelých
Čo je to astma?
Astma je charakterizovaná ako chronické zápalové ochorenie dolných dýchacích ciest spojené s bronchiálnou hyperreaktivitou (zvýšená citlivosť priedušiek na dráždivé podnety), zvýšenou tvorbou bronchiálneho hlienu a úplným/čiastočným vratným zablokovaním dýchacích ciest. K zablokovaniu dochádza v dôsledku epizód akútnej bronchokonstrikcie (zúženie priedušiek), čo následne vedie k vzniku prejavov ochorenia. Pre pacientov s astmou je typická vysoká hladina zápalových látok, akými sú histamín, prostaglandíny, leukotriény alebo bradykinín. Tie sa uvoľňujú ako odpoveď na alergén. Pri správnej liečbe môže byť astma dobre kontrolovaná a nemusí viesť k trvalému zhoršeniu funkcie pľúc.
Podľa stupňa závažnosti sa delí na:
- intermitentnú – nevyžaduje si dlhodobú liečbu, záchvaty sa vyskytujú menej ako dvakrát za týždeň a funkčné vyšetrenie pľúc je blízko normálu,
- perzistentnú, ktorá sa ďalej delí ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú – zahŕňa všetky ostatné, ktoré sa vyskytujú viac ako dvakrát za týždeň; vyžaduje si dlhodobú liečbu.
Toto delenie je založené na frekvencii a závažnosti symptómov, nočných príznakoch, potrebe úľavových liekov, vplyve na každodenné aktivity a meraniach funkcie pľúc. V súčasnosti sa však od tejto klasifikácie upúšťa a uprednostňuje sa klasifikácia, ktorá zohľadňuje stupeň farmakoterapie, ktorá je nutná na dosiahnutie a udržanie kontroly astmy.
O astmatickom záchvate hovoríme vtedy, ak záchvaty pretrvávajú 12 – 24 hodín, alebo sa opakujú v priebehu niekoľkých dní. Typická je ťažká dýchavičnosť, prítomnosť dýchacích šelestov počuteľných na diaľku, dráždivý kašeľ, psychický a motorický nepokoj, potenie, cyanóza (tmavomodré sfarbenie slizníc a kože), poruchy vedomia, ktorých neliečenie môže viesť k smrti. Závažné astmatické záchvaty predstavujú urgentný stav, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Prevencia závažných astmatických záchvatov zahŕňa pravidelnú liečbu astmy pod dohľadom lekára a dodržiavanie liečebného plánu.
Aké sú príznaky astmy?
Popísané prejavy sa nemusia objavovať súčasne. Niekedy je výraznejší len jeden z nich a v určitých obdobiach sa nemusí prejaviť žiaden z nich. Medzi hlavné príznaky astmy patria:
- dlhodobý kašeľ dráždivého charakteru vyskytujúci sa hlavne v noci alebo nad ránom,
- pocit tlaku na hrudi,
- dušnosť,
- piskot/hvízdanie pri dýchaní,
- obtiažne vydychovanie.
Prejavy astmy môžu byť vyprovokované alergénmi (peľ, roztoče, plesne), ale aj inými podnetmi. Tieto dráždia zapálené dýchacie cesty a patria medzi ne:
- prostredie – smog, vysoká vlhkosť, chladný vzduch,
- fajčenie – aktívne aj pasívne,
- fyzická aktivita,
- iné ochorenia – vírusové, bakteriálne, gastroezofageálny reflux, obezita, ischemická choroba srdca,
- lieky – niektoré lieky proti vysokému krvnému tlaku, lieky proti bolesti/na zníženie teploty (kyselina acetylsalicylová a nesteroidné antiflogistiká - NSAID, napr. ibuprofén), pričom vzniká tzv. aspirínová astma),
- emocionálny stres.
Aké sú príčiny astmy?
Za vznik astmy je zodpovedná hlavne porucha imunitného systému. Imunitný systém môže nadmerne reagovať na rôzne podnety, akými sú aj alergény, a dochádza k nadmernej zápalovej odpovedi, ktoré vedie k opuchu a blokáde dýchacích ciest. S vznikom astmy je častokrát spojená aj dedičnosť a časté prekonanie vírusových infekcií dýchacích ciest v detskom veku.
Ako sa zisťuje astma?
Prvým krokom pri diagnostike astmy sú jej typické prejavy a zistenie rodinnej anamnézy astmy, prípadne iných alergických ochorení. Súčasťou je taktiež fyzikálne vyšetrenie (vyšetrenie posluchom – fonendoskopom), testy určené na meranie funkcie pľúc a záťažové testy.
Testy na meranie funkcie pľúc – zisťuje sa nimi množstvo vzduchu, ktoré sa pri dýchaní dostane do pľúc a von. Patria sem:
- spirometria – meria množstvo vzduchu, ktoré môže pacient vdýchnuť a vydýchnuť z pľúc, a zároveň zisťuje, ako ľahko a rýchlo môže byť vzduch z pľúc vydýchnutý,
- meranie maximálneho výdychového prietoku – využíva sa prietokomer, ktorý meria, ako silno dokáže pacient vydýchnuť vzduch z pľúc,
- RTG (röntgen) hrudníka – slúži ako pomocné vyšetrenie a odhaľuje štrukturálne abnormality, prípadne infekcie, ktoré môžu spôsobovať dýchacie ťažkosti.
Priame záťažové testy, resp. testy na provokatívne látky:
- bronchodilatačný test – vdychovanie lieku určeného na rozšírenie priedušiek, výsledkom čoho je schopnosť rýchlej odpovede priedušiek na liek; výsledná hodnota závisí aj od veku, výšky, hmotnosti a pohlavia pacienta,
- bronchokonstrikčný test – zisťuje sa hyperreaktivita dýchacích ciest na rôzne podnety, pričom ich zvýšená dráždivosť sa prejavuje prechodným zúžením ciest.
Nepriame záťažové testy – testy zamerané na zvýšenie fyzickej námahy súvisiacej so zvýšením dýchacej činnosti. Medzi ne patria:
- šliapanie na bicykli,
- beh na bežeckom páse.
Okrem už spomenutých vyšetrení sa môže ako doplnkové vyšetrenie vykonať meranie oxidu dusíka vo vydychovanom vzduchu.
Ako liečiť astmu?
V prvom rade je dôležité povedať, že liečba astmy patrí výhradne do rúk lekára. Odporúčania pre liečbu astmy vychádzajú z klasifikácie podľa spirometriou nameraného FEV1 (Forced Expiratory Volume – úsilný výdychový objem za 1 sekundu), ktorý u zdravého pacienta predstavuje 80 % a viac jeho pľúcnej kapacity. Liečba astmy je komplexná a pozostáva z niekoľkých krokov:
- Identifikácia a vyhýbanie sa spúšťačom
- Astmu môžu vyvolávať rôzne látky – alergény. Preto je dôležité zistiť, ktoré vedú k astmatickému záchvatu u jednotlivca, a následne sa im snažiť vyhýbať.
- Lieky
- Základom liečby je aplikácia bronchodilatačných (salbutamol, teofylín, ipratrópium) a protizápalových látok (beklometazón, flutikazón, montelukast).
- Bronchodilatanciá sa využívajú na odstránenie zúženia priedušiek, ktoré spôsobuje zablokovanie dýchacích ciest. Používajú sa teda na terapiu záchvatov, ale aj na dlhodobú liečbu. V prípade záchvatu sa volia látky s rýchlym nástupom účinku (salbutamol, fenoterol). Ide o tzv. uvoľňovače astmy.
- Protizápalové látky slúžia na dlhodobú terapiu a ide o tzv. kontrolóry astmy. Zvyčajne sa aplikujú inhalačne, v závažnejších prípadoch aj per os (ústami) alebo injekčne. V prípade používania inhalačných liekov je dôležité, aby bol pacient poučený o správnom používaní inhalátora.
- V súčasnosti je dostupná aj biologická liečba. Využívajú sa monoklonálne protilátky omalizumab a mepolizumab, ktoré sa podávajú pacientom s ťažkou astmou, ktorí dostatočne nereagujú na bežnú liečbu.
- Monitorovanie astmy
- Pre zvládanie ochorenia je dôležité pravidelné monitorovanie astmy, pričom sa priebežne kontroluje funkcia pľúc, čo zabezpečí včasnú identifikáciu prípadného zhoršenia stavu.
- Akčný plán pre astmu
- Lekár môže pacientovi pomôcť vytvoriť individuálny akčný plán, ktorého súčasťou sú pokyny na dennú liečbu a postup v prípade zhoršenia prejavov.
- Zdravý životný štýl
- Ku kontrole astmy prispieva aj zdravý životný štýl zahŕňajúci úplné obmedzenie fajčenia, zdravú stravu a zdravú telesnú hmotnosť.
- Edukácia pacienta
- Jedným zo základných pravidiel pre zvládnutie astmy je informovanie pacienta o jeho stave, o správnom užívaní liekov a správnom používaní inhalátora.
Astma u detí
Okrem už spomenutých príznakov astmy je u detí typická aj nadmerná únava, podráždenosť, nechuť hrať sa a nechuť k pohybovým aktivitám. Vznik astmy je úzko spojený s častým výskytom vírusových ochorení v detskom veku. Respiračné vírusy môžu teda slúžiť ako spúšťače astmy. V prvých 2 rokoch života je za najzávažnejšie infekcie dýchacích ciest zodpovedný RSV (respiračný syncyciálny vírus). Ten vplýva na distribúciu a funkciu buniek uvoľňujúcich zápalové látky, akými sú napríklad leukotriény. Práve tie zohrávajú kľúčovú úlohu pri vzniku astmy.
Piskoty pri výdychu typické pre astmu sa objavujú už u detí v predškolskom veku. V tomto prípade sa však väčšinou neuvádza, že ide o astmu, keďže nie je dokázané, že vznikajú rovnako ako piskoty pri astme u starších detí a u dospelých.
U detí do 5 rokov (vrátane) je základom liečby astmy inhalácia. Pre jednoduchšiu aplikáciu liekov sú dostupné inhalačné masky a nadstavce, ako napr. OptiChamber.
Astma u dospelých
Astma je ochorenie, ktoré môže vzniknúť v akomkoľvek veku. Môže sa prejavovať rôzne. Od miernych príznakov až po závažné, život ohrozujúce záchvaty. Typické sú už spomínané príznaky, ako kašeľ, dušnosť, piskot a pocit tlaku na hrudi. Spúšťače sú rôzne, od alergénov (napr. roztoče, peľ) až po znečistené ovzdušie či chladný vzduch.
Platí, že v prípade tehotenstva sa nemá liečba astmy ukončiť, prípadne sa má len obmeniť za pre dieťa bezpečnejšiu alternatívu. Ukončenie liečby vedie k zhoršeniu prejavov astmy, ktoré by mohli vážne ovplyvniť matku aj dieťa.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.