Hliva ustricová je jedlá huba, ktorá dostala svoj názov podľa tvaru jej klobúka, pripomínajúceho ustricu. Nájdete ju aj pod latinským názvom Pleurotus ostreatus, v Japonsku ju volajú hiratake, ale v histórii mala mnoho iných pomenovaní, ako napr. chrastavka, podpňovka či hliva stromovka. Rastie na odumretej kôre stromov, ktorú pomáha rozkladať a živiny pochádzajúce z rozpadajúcej sa kôry využíva vo svoj prospech a rast. Najväčším pestovateľom hlivy je Čína, Kórea, Japonsko a Taliansko. Pestuje sa celoročne za kontrolovaných podmienok, prirodzene v lese má dlhú sezónu rastu od jari po jeseň. Najviac sa jej darí pri 7 – 18 stupňoch Celzia. Mnohí ju poznáte z rôznych receptov našej stredoeurópskej kuchyne, ale okrem lahodnej chuti a príjemnej hubovej vône môže byť prospešná aj pre vaše zdravie. Aké benefity konzumácia hlivy ustricovej prináša? Poďme sa na to spolu pozrieť.
- Čo obsahuje hliva ustricová?
- Aké má hliva účinky?
- Aké sú spôsoby konzumácie hlivy ustricovej?
- Odporúča sa užívanie hlivy ustricovej aj deťom?
- Má hliva nejaké nežiaduce účinky?
Čo obsahuje hliva ustricová?
Tak ako sa ľudský organizmus skladá z obrovského množstva buniek, aj huby majú svoje bunky. Ich súčasťou je aj bunková stena, ktorá sa skladá z cukrov, medzi ktoré patria aj odborne nazývané polysacharidy – betaglukány. Tie môžeme prijať z potravy okrem húb aj z ovsa, chmeľu, kvasníc či rias. Vždy záleží na type huby, aký glukán produkuje – pleuran je produkovaný hlivou ustricovou, schizophyllan produkuje klanolupeňovka obyčajná a shiitake hríby obsahujú glukán lentinan.
Betaglukány chránia bunku húb pred poškodením, slúžia ako zdroj energie, ale majú aj pozitívny biologický účinok na ľudské telo.[1]
Hliva má vysoký obsah cukrov a vlákniny. Bohatá je aj na vitamíny a minerály, najmä draslík, horčík a železo, vitamín C, E, ale aj vitamíny skupiny B.
Aké má hliva účinky?
Čo si predstavíte pod pojmom imunita? Biele krvinky s mečmi bojujúce proti baktériám alebo makrofágy požierajúce všetky choroboplodné zárodky? Obe predstavy naznačujú, že imunita je obranný mechanizmus tela, ktorý nás chráni pred chorobami na rôznych úrovniach. Práve spomínané betaglukány hlivy ustricovej ovplyvňujú bunky vrodenej aj získanej imunity, zvyšujú jej schopnosť a silu zareagovať na podnet. Majú aj mnoho iných účinkov, ako:
- protinádorový,
- antibakteriálny a antivírusový,
- protizápalový,
- hypoglykemický (znižujúci cukor v krvi),
- antioxidačný,
- hypolipidemický (znižujúci hladinu tukov v krvi),
- regulujú metabolizmus tela.
Betaglukány podporujú aktiváciu a produkciu buniek schopných fagocytózy – procesu požierania a zabitia nielen baktérií, ale akýchkoľvek buniek vymykajúcich sa spod kontroly organizmu. Sú to makrofágy, neutrofily, monocyty a vplyv majú aj na lymfocyty, ktoré následne spúšťajú produkciu látok, ako cytokíny a zápalové mediátory. Okrem úspešného boja voči baktériám a vírusom zvládajú betaglukány aj boj s potenciálnymi rakovinovými bunkami. Proti nádorovému bujneniu zasahujú NK bunky. Keď sa glukány naviažu na makrofág alebo NK bunku, zvyšujú ich schopnosť odpovede voči rakovinovým tkanivám.[2]
Taktiež sa osvedčili v prevencii a liečbe cukrovky, obezity, vysokého cholesterolu a srdcovo-cievnych ochorení. Ak telo dostáva príliš veľa cukru a kalórií, zvyšuje sa aj vylučovanie inzulínu, aby sa cukor znížil. Bunky tela si zvyknú na vysoké hladiny cukru aj inzulínu a na inzulín ďalej neodpovedajú – takýto jav nazývame inzulínová rezistencia. Tá je často spojená s obezitou a vysokým krvným tlakom. Glukány regulujú metabolizmus organizmu viacerými spôsobmi. Modulujú vylučovanie inzulínu a regulujú krvný tlak. Menia koncentráciu žlčových kyselín, spomaľujú tak vstrebávanie glukózy v čreve a tvorbu cholesterolu v pečeni, čím celkovo znižujú hladinu cukru a tukov v krvi. Podporujú tiež zvýšenie vylučovania hormónu ktorý potláča apetít a chuť do jedla, čo môže byť prínosom pre pacientov trpiacich obezitou.[3]
Zaujímavosťou je, že popularita hlivy sa zvyšuje aj v kozmetickom priemysle. Jej extrakty sa pridávajú do rôznych skincare produktov kvôli jej antioxidačnému účinku. Hliva vychytáva voľné kyslíkaté radikály, ktoré sú zodpovedné za oxidatívny stres a predčasné starnutie pleti a organizmu.
Aké sú spôsoby konzumácie hlivy ustricovej?
Na internete nájdete mnoho chutných receptov s hlivou, pretože si získala veľa fanúšikov svojou ľahkou dostupnosťou. Obľúbená je medzi vegánmi a vegetariánmi, pretože konzistenciou a chuťou pripomína mäso a dokáže ho skvelo nahradiť v mnohých jedlách.
Konzumovať huby na dennej báze aspoň v jednom jedle však asi nikoho chuťové poháriky nenadchne, preto mnoho ľudí volí alternatívu vo forme výživových doplnkov. Tie obsahujú buď hlivu pomletú na prášok, alebo extrakt betaglukánov izolovaných z nej. Imunomodulačný účinok, a teda najlepšiu podporu imunity, poskytujú prípravky s čistým izolovaným betaglukánom, nakoľko jeho forma umožňuje tvorbu silnej väzby s bunkami imunity.
Populárne sú výživové doplnky vo forme kapsúl a sirupov. Tieto produkty zvyčajne neobsahujú iba samotnú hlivu, ale aj zinok a rôzne vitamíny – C a D. Kombinácia vitamínov a betaglukánov vám môže pri dlhodobom užívaní zlepšiť imunitu a odolnosť voči sezónnym soplíkom a kašľom.
Odporúča sa užívanie hlivy ustricovej aj deťom?
Užívanie hlivy na posilnenie imunity je vhodné ako pre dospelých, tak aj deti. Báť sa nemusia ani deti s alergiami a astmou, nakoľko extrakt z hlivy im vie zlepšiť prejavy astmy a potlačiť zápal spojený s ňou.
Dôkazom je štúdia profesora Miloša Jeseňáka z Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine, v ktorej sa skúmal účinok betaglukánov z hlivy ustricovej u dvoch skupín detí: od 2 – 5 rokov a 6 – 10 rokov, ktoré boli diagnostikované viac ako 5-krát alebo viac ako 3-krát za rok infektom dýchacích ciest. Do štúdie sa zaradili aj atopické deti – s astmou či inými alergickými ochoreniami. Jednej skupine bol podaný sirup s obsahom betaglukánu a druhej skupine samostatný vitamín C. Výsledkom po 6 mesiacoch bolo, že betaglukán u detských pacientov znížil zápal, aj ten spojený s alergiou, najmä u atopických detí.[4]
Má hliva nejaké nežiaduce účinky?
Všeobecne sú betaglukány dobre tolerované a nespôsobujú výrazné nežiaduce účinky. Odporúča sa ich podávať deťom od 3 rokov, resp. podľa odporúčaní výrobcov, a dodržiavať dávkovanie daného výživového doplnku. V akútnych stavoch na začiatku infekcie je možné dávku zdvojnásobiť počas 3 – 7 dní (resp. opäť podľa pokynov výrobcu).
U detí možno preventívne podávať niekoľko týždňov pred zaradením do kolektívu a počas jesene a zimy. Počas menej rizikových období (v lete) je vhodné betaglukány vysadiť.
Dlhodobé užívanie je vhodné pri opakovaných infekciách, alergických ochoreniach, zvýšenom strese či ako doplnok liečby pri chemoterapii alebo rádioterapii. Samozrejme, je potrebné sa poradiť s lekárom.
Ak pacient užíva imunosupresíva (lieky na potlačenie imunity), trpí autoimunitným ochorením alebo imunodeficienciou, užívanie doplnkov na podporu imunity sa neodporúča. Prípravky s betaglukánmi nesmú užívať ľudia s transplantovanými orgánmi. V tehotenstve a počas dojčenia je potrebné sa o ich užívaní poradiť s lekárom.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.
Referencie:
[1] J. Vetter, “The Mushroom Glucans: Molecules of High Biological and Medicinal Importance,” Foods, vol. 12, no. 5, 2023, doi: 10.3390/foods12051009.
[2] X. Zhong et al., “Immunomodulatory Effect and Biological Significance of β-Glucans,” Pharmaceutics, vol. 15, no. 6, 2023, doi: 10.3390/pharmaceutics15061615.
[3] R. Bozbulut and N. Sanlier, “Promising effects of β-glucans on glyceamic control in diabetes,” Trends Food Sci Technol, vol. 83, pp. 159–166, 2019, doi: https://doi.org/10.1016/j.tifs.2018.11.018.
[4] M. Jesenak, M. Hrubisko, J. Majtan, Z. Rennerova, and P. Banovcin, “Anti-allergic Effect of Pleuran ( β -glucan from Pleurotus ostreatus ) in Children with Recurrent Respiratory Tract Infections,” Phytotherapy Research, vol. 28, pp. 471–474, Mar. 2014, doi: 10.1002/ptr.5020.