Trpieť akýmkoľvek kožným ochorením je nepríjemné nielen kvôli príznakom, ale aj kvôli psychike človeka – kožné ochorenia totiž v spoločnosti často budia dojem nákazlivosti, vyhýbania sa či pozerania sa na človeka trpiaceho takýmto ochorením cez prsty. Aké sú najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia u detí, prečo vznikajú, ako sa prejavujú a ako sa liečia alebo potláčajú, sa dočítate v tomto článku.
Atopická dermatitída (atopický ekzém)
Atopická dermatitída je chronické zápalové kožné ochorenie, ktoré sa vyznačuje najmä silným svrbením a častými recidívami (opätovné vzplanutie príznakov choroby vplyvom spúšťača). Trpí ním oveľa viac detí ako dospelých. Ide o nevyliečiteľné ochorenie, ktoré atopikov trápi celý život, avšak správnou životosprávou a kontrolou vieme minimalizovať fázy prepuknutia príznakov. Môže byť aj geneticky podmienené – pokiaľ je jeden z rodičov atopik alebo sú dokonca obaja rodičia atopici, významne sa zvyšuje pravdepodobnosť, že atopickým ekzémom bude trpieť aj dieťa. Príčinou vzniku je porucha v metabolizme kožných lipidov (tukov), čím dochádza k poruchám kožnej bariéry. V dôsledku poruchy kožnej bariéry koža rýchlo stráca vodu a schne. Keď je suchá, začne praskať, narušuje sa jej obranná funkcia a do tela sa cez ňu dostávajú rôzne alergény, ktoré podnecujú rozvoj zápalu. Takýmito spúšťačmi môžu byť vonkajšie (rôzne potraviny, pele, srsť, ročné obdobia, mydlá, kovy...) aj vnútorné alergény (hormóny, stres). Závažnosť ekzému sa posudzuje jednoducho podľa medzinárodného vzoru SCORAD, ktorý hodnotí suchosť, začervenanie, svrbenie, opuch, mokvanie aj zhrubnutie pokožky, so skóre od 0 = vôbec až po 3 = extrémne.
Typickými prejavmi sú intenzívne svrbenie, suchá odlupujúca sa koža a začervenanie kože (chrasty, prípadne mokvanie). Môžeme ho rozdeliť na:
- dojčenský – postihuje najmä tvár,
- detský – postihuje krk, záhyby pod kolenami a v lakťoch, členky a zápästia,
- adolescentný a dospelý – postihuje tvár, dekolt, ruky a chodidlá.
Cieľom pri liečbe atopického ekzému je udržať pokožku čo najdlhšie vo fáze pokoja. To sa dá dosiahnuť správnou starostlivosťou – používaním vhodných prípravkov na hygienu či emoliencií. Emolienciá sa používajú na obnovu ochrannej kožnej bariéry a premasťovanie pokožky. Okrem týchto prípravkov je pri atopickom ekzéme dôležité aj vyhýbať sa spúšťačom – medzi známe patria stres, alergény, rôzne druhy kozmetiky či nesprávna strava. Ďalšie spúšťače sú už najmä individuálne a je vhodné si ich odsledovať, aby bolo možné sa im efektívne vyhnúť. Ako už bolo spomenuté vyššie, ochorenie je nevyliečiteľné a má svoju pokojovú a aktívnu fázu – v čase prepuknutia príznakov sú k dispozícii úľavové lieky s protizápalovým, protisvrbivým a upokojujúcim účinkom. Medzi takéto lieky patria najmä kortikosteroidy. Kortikosteroidy je však potrebné natierať čo najkratší čas, v tenkej vrstve a maximálne 2x denne, keďže pri dlhodobom používaní môžu prispievať k ešte výraznejšiemu zhoršovaniu obrannej funkcie kože. Sú taktiež viazané na lekársky predpis, bez lekárskeho predpisu je dostupné iba liečivo hydrokortizón. Liečba atopického ekzému by však mala byť pod dohľadom odborníka, keďže atopický ekzém môže byť sprievodným príznakom iných ochorení, ako sú astma, senná nádcha alebo iná alergia. U ťažkých foriem je k dispozícii aj:
- fototerapia – UVA1 žiarenie u akútnych foriem a UVB u chronických foriem,
- kúpeľná liečba – najmä sírovodíkové kúpele z dôvodu dezinfekčného a protizápalové pôsobenia síry,
- systémová liečba – antihistaminiká (liečivá proti alergii), kortikosteroidy (protizápalové liečivá), imunosupresíva (liečivá na potlačenie imunitnej odpovede organizmu), biologická liečba (blokuje účinky zápalových mediátorov, napr. interleukínov),
- prípravky s ichtamolom, ktoré pôsobia protizápalovo a používajú sa najmä na doliečenie po kortikosteroidoch.
Plienková dermatitída (zapareniny)
Plienková dermatitída je akútne zápalové ochorenie kože vyskytujúce sa v oblastiach, ktoré sú v priamom kontakte s plienkou. Ide najmä o zadok, oblasť pohlavných orgánov, triesla, horné stehná a spodné brucho. Pokožka je začervenaná, lesklá, vlhká, niekedy až mokvavá a veľmi citlivá na dotyk. Zaraďujeme ju medzi kontaktné dermatitídy, keďže ide o zápalové ochorenie kože vznikajúce z dôvodu kontaktu kože s vecou, konkrétne s plienkou. Hlavným rizikovým faktorom je vlhká pokožka, čo vzniká z dôvodu navlhnutia z moču alebo stolice. Tieto ľudské výlučky navyše obsahujú aj dráždivé látky, ktoré prispievajú k rozvoju kožného zápalu. Ďalšie príčiny vzniku sú napr. aj trenie v prípade nosenia veľmi tesnej plienky, alergia na materiál plienky alebo na pracie prostriedky, prípadne nedostatočná hygiena. Na vývoj plienkovej dermatitídy môže mať vplyv aj:
- výživa dieťaťa – u dojčených detí sa vyskytuje zriedkavejšie z dôvodu rozdielnej mikrobioty dojčiat; vplyv majú aj príkrmy, ktoré majú za následok napr. kyslejšiu stolicu,
- prerezávanie zubov,
- hnačka,
- liečba antibiotikami.
Opatrnosť by mala byť aj pri používaní látkových plienok, ktoré treba meniť o niečo častejšie ako bežné plienky. Rizikové obdobie na jej vznik je najmä leto, kedy je teplo a vlhko, telo sa prirodzene viac potí a naša pokožka sa stáva náchylnejšou na podráždenie. Príznaky sú rôzne, no vždy začínajú začervenaním, oteplením pokožky a jemným výsevom. Neskôr sa môžu objaviť aj rany a trhliny, v ťažkých stavoch až pľuzgiere, vredy a odlupovanie kože.
Plienková dermatitída sa dá veľmi efektívne zvládnuť pomocou prevencie, ktorá zahŕňa najmä:
- pravidelnú hygienu; pokiaľ je ale dieťa náchylné na vznik plienkovej dermatitídy, neodporúča sa kúpať ho každý deň,
- časté vymieňanie mokrej alebo pošpinenej plienky,
- nechať pokožku v plienkovej oblasti „dýchať“ – niekoľkokrát denne nechať dieťa bez plienky,
- dbanie na výber správnej veľkosti a materiálu v závislosti od nárokov dieťaťa,
- používanie ochranných krémov po každom prebalení dieťaťa.
Aj napriek tomu, že plienková dermatitída vzniká vo veľmi krátkom časovom úseku, jej následná liečba a potlačenie nepríjemných príznakov trvá aj niekoľko dní. Základom je častejšia hygiena, no od nepríjemných pocitov môžu pomôcť najmä krémy s obsahom oxidu zinočnatého, prípadne môžu obsahovať aj dexpantenol (podporuje hojenie) alebo premasťujúce zložky (oleje, vosky) a ceramidy. Aj napriek tomu, že nejde o závažné ochorenie, jej terapiu netreba podceniť – v prípade neliečenia totiž môže z dôvodu oslabenej kožnej bariéry prerásť až do bakteriálnej alebo kvasinkovej infekcie, ktorých liečba už patrí do rúk lekára.
Molusky
Molusky sú infekčné kožné vírusové ochorenie, ktorého pôvodcom je vírus Molluscum contagiosum, postihujúci najmä deti predškolského a školského veku. Poznáme 4 typy tohto vírusu, pričom dva z nich napádajú deti a dva dospelých. Typickými prejavmi sú malé, svetložlté až svetloružové pľuzgieriky veľkosti 1 - 6 mm, pravidelného okrúhleho tvaru s jamkou uprostred. Jamka s bielou tekutinou je najinfekčnejšou časťou celého pľuzgierika, keďže obsahuje infikovaný hnis, ktorý sa po stlačení uvoľňuje a šíri ďalej. Vyskytujú sa prevažne na tvári, bruchu, trieslach a v oblasti genitálií. Príznakmi sú okrem vyrážok najmä intenzívne svrbenie. Škrabaním pľuzgierikov sa vírus dostáva pod nechty a rýchlo šíri na iné časti tela alebo iného človeka či predmety, u dospelých sa šíria najmä pohlavným stykom. Veľkým problémom je pri prenose najmä inkubačná doba vírusu, ktorá môže trvať až 6 mesiacov.
Keďže najnepríjemnejším príznakom ochorenia je svrbenie, utlmiť sa dá použitím tekutého púdra, prípadne sa dajú použiť aj telové spreje s obsahom medi a zinku, telové mlieka s obsahom trieslovín, zinková masť, dezinfekčné masti alebo iné chladivé a upokojujúce prípravky podporujúce regeneráciu pokožky. Pomôcť môže aj propolisová tinktúra alebo tea-tree (čajovníkový) olej. Odporúča sa dieťa sprchovať, nie kúpať, a dôležité je nedotýkať sa infikovaných miest a vyhnúť sa ich škriabaniu.
Pokiaľ je takáto liečba nepostačujúca, molusky je možné odstrániť aj malým lokálnym chirurgickým zákrokom:
- aplikácia tekutého dusíka – „zmrazenie“ molusku, ktorý po čase sám odpadne (1 - 2 mesiace),
- aplikácia 5 % hydroxidu draselného – „rozleptanie“ moluskov, vyvolanie zápalu a vymiznutie infekcie (2 - 6 týždňov),
alebo fyzickým odstránením:
- laserové odstránenie – môže byť bolestivejšie,
- kyretáž – zahŕňa lokálne znecitlivenie miesta a následné zoškrabnutie celého pľuzgiera chirurgickou lyžicou alebo pinzetou. Nevýhodou je, že odstránenie je bolestivejšie a hrozí, že po kyretáži zostanú prítomné jazvy,
- prepichnutie – molusky sa prepichnú a vytlačia, treba ale dbať na extrémnu dezinfekciu, keďže vírus sa šíri rýchlo a jednoducho.
V rámci prevencie sa odporúča dodržiavať bežné postupy – dbať na posilňovanie imunity (molusky sa objavujú najmä u detí s oslabenou imunitou), pohyb, dostatok spánku, či zvýšiť hygienu, pokiaľ sa niekto s moluskami nachádza vo vašom okolí alebo v okolí vášho dieťaťa – používajte vlastné hygienické pomôcky (uterák, špongia), do bazénov noste obuv a seďte len na vlastnom uteráku, v posilňovniach používajte vlastné pomôcky (rukavice) a pod. Pokiaľ molusky začnú hnisať a v miestach výskytu sa objaví ekzém, čo najskôr vyhľadajte lekára – vírus sa totiž môže dostať až do krvného obehu.
Ovčie kiahne
Ovčie kiahne sú vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje vírus Varicella zoster (niekde uvádzaný aj ako HHV-3 – human herpes virus 3 – ľudský herpes vírus 3). Zaraďujeme ich medzi najčastejšie sa vyskytujúce kožné ochorenie u detí do 10 rokov. Môžu síce postihovať aj dospelých, tí však majú zvyčajne ťažší a vážnejší priebeh (zápaly orgánov). Prenášajú sa kvapôčkou infekciou (vdýchnutím, kýchaním...), priamym kontaktom s nakazeným. Ako ale vieme, po prekonaní tohto ochorenia telo získava imunitu na celý život (výnimkou môže byť ľahší priebeh infekcie, kedy sa môže infekcia ovčích kiahní v budúcnosti zopakovať). Inkubačná doba je 1 - 3 týždne a medzi hlavné príznaky patrí horúčka, bolesť hlavy, únava, zväčšené lymfatické uzliny a typické svrbiace vyrážky – malé pľuzgieriky.
Pri liečbe počas trvania ovčích kiahní treba liečiť všetky príznaky ochorenia:
- horúčka – za najbezpečnejšie sa považuje podanie liekov s obsahom paracetamolu, protizápalové liečivá sa neodporúčajú (napr. ibuprofén); netreba zabúdať ani na dostatočný príjem tekutín, aby sa predišlo dehydratácii,
- svrbenie – keďže po rozškrabaní pľuzgierikov môžu na tele ostať nepríjemné jazvy, odporúča sa aplikovať lokálne aj celkové antihistaminiká, chladivé a protisvrbivé gély, spreje alebo telové mlieka (najčastejšie s obsahom trieslovín, chladivé, dezinfekčné a regeneračné prípravky, hypermangánové kúpele, prípadne prípravky s obsahom zinku – ich používanie je však už na ústupe, keďže kiahne sa pod zinkovými prípravkami, ako je napr. tekutý púder, „dusia“),
- prípravky na podporu imunity – vitamín C a vitamín D,
- antivirotiká – rizikové skupiny obyvateľov.
Veľkou výhodou je, že proti tomuto vírusu je možné sa očkovať, pričom vakcína má vysokú mieru ochrany. Okrem tohto preventívneho opatrenia sa odporúča dodržať 2-týždňovú karanténu a hygienické opatrenia (napr. nepoužívať spoločný uterák s nakazenou osobou, používať respirátor atď.).
Akné
Akné je jedno z najčastejších zápalových kožných ochorení, ktoré sa vyskytuje najmä počas puberty – prirodzene sa vyskytuje v čase zvýšenej produkcie hormónov (počas puberty u mužov, u žien aj počas menštruácie, po vysadení hormonálnej antikoncepcie alebo počas tehotenstva a menopauzy). Príčinou vzniku je upchatie vývodov mazových žliaz mazom a odumretými bunkami z dôvodu zvýšenej produkcie mazu, čo spôsobuje zápal. Akné môžu zhoršovať strava (bohatá na sacharidy), stres, UV žiarenie, roztoče a baktérie (Propionibacterium acnes) na koži, nedostatočná starostlivosť o pleť. Častejšie sa vyskytuje u majiteľov mastnej pleti, a to najmä v T-zóne, ktorá zahŕňa čelo, nos a bradu, ale aj na ramenách, hornej časti hrudníka a chrbte, pričom vo vyššom veku sa vyskytuje najmä na sánke a krku.
Rozoznávame niekoľko typov akné:
- komedóny (otvorené alebo uzavreté) – mierna forma akné, otvorené sú čierne bodky, uzavreté sú tuhé biele hrbolčeky,
- noduly a cysty – hlboko uložené, bolestivé, červené ložiská,
- papuly – stredne silná forma akné, zapálené podkožné hrbolčeky,
- pustuly – stredne silná forma akné, hnisavé podkožné hrbolčeky.
Pri starostlivosti o takúto pleť je dôležité:
- nevytláčať vyrážky – dochádza k zbytočnému znečisteniu pleti a vzniku jaziev,
- pravidelné čistenie pleti vhodnými prípravkami na aknóznu pleť a vlažnou vodou,
- nevysušovať, ale hydratovať pleť (aj keď máme tendenciu tento mastný typ pleti skôr vysušovať),
- používať opaľovacie krémy vhodné na tento typ pleti,
- používať nekomedogénnu kozmetiku a mejkap.
Pokiaľ domáca starostlivosť nestačí alebo je akné veľmi výrazné, je potrebné vyhľadať lekára, ktorý stanoví liečbu. Liečba môže zahŕňať aplikáciu lokálnych prípravkov s obsahom kyseliny salicylovej, glykolovej a azealovej, vitamínu A a B3, izotretioínu, benzoylperoxidu, antimikrobiálnych liekov a kontraceptív (najlepšie kombinovaných).
Ak vás zaujíma, aké kožné choroby najčastejšie trápia dospelých, prečítajte si náš ďalší článok Kožné ochorenia, s ktorými sa môžete stretnúť v dospelosti.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.