Tendinitída je odborný názov pre zápal šliach. Postihuje spojivové tkanivá, ktoré pripájajú svaly ku kostiam. Môže byť dôsledkom zranenia či nadmerného fyzického zaťaženia. Prejavuje sa napríklad bolesťou v kĺboch, ale aj obmedzeným pohybom postihnutého kĺbu. V tomto článku sa dozviete o ďalších príčinách, príznakoch, ako aj možných spôsoboch liečby tendinitídy.
- Čo je to tendinitída?
- Príčiny zápalu šliach
- Typy zápalov šliach na horných a dolných končatinách
- Aké sú symptómy tendinitídy?
- Diagnostika zápalu šliach
- Liečba tendinitídy
- Prevencia zápalu šliach
- Kedy k lekárovi?
Čo je to tendinitída?
Tendinitída je stav, pri ktorom dochádza k zápalu alebo podráždeniu šľachy. Šľachy sú spojivové tkanivá a ich hlavnou úlohou je úpon svalov ku kostiam. Prenášaním ťahu a kontrakcie svalov na kosti umožňujú vykonávať pohyb končatín a iných častí tela. Preto sú šľachy dôležitou súčasťou pohybového aparátu a spoločne s kosťami a kĺbmi tvoria komplexný systém.
Kolagénové vlákna, z ktorých sú tvorené šľachy, im poskytujú potrebnú pevnosť a pružnosť. Pri opakovanom alebo nadmernom zaťažení týchto vlákien môže vzniknúť zápal prejavujúci sa bolesťou, opuchom, obmedzeným pohybom a začervenaním.
Tendinitída môže vzniknúť aj v dôsledku degenerácie kolagénových vlákien v šľachách, čo môže byť spôsobené aj starnutím. Táto degenerácia môže viesť k oslabeniu šľachovej štruktúry a k zvýšenej náchylnosti na zranenia.
Pri liečbe tendinitídy je dôležité myslieť na dostatok odpočinku. Terapia môže zahŕňať aj protizápalové lieky a v niektorých prípadoch aj chirurgický zákrok. Hoci tento stav môže ovplyvniť kvalitu života, vo väčšine prípadov nie je považovaný za vážne ochorenie. Určite ho však netreba podceňovať a v prípade objavenia príznakov treba vyhľadať odbornú pomoc.
Príčiny zápalu šliach
Príčin zápalu šliach môže byť niekoľko, zväčša sa jedná o nadmerné a opakované zaťaženie šľachy. S pribúdajúcim vekom môžu niektoré pohyby (napr. pri športovaní) viesť k poraneniu šľachy, na čo telo reaguje zápalom. Medzi najčastejšie príčiny patrí:
- Nadmerné opakované zaťaženie – opakované pohyby alebo nadmerné zaťaženie určitých šliach môžu viesť k zápalu. To sa často vyskytuje u ľudí, ktorí vykonávajú opakujúce sa pohyby pri práci alebo športe. Príkladom môže byť aj dlhé a časté písanie na klávesnici.
- Zranenie – k zápalu šľachy môže dôjsť aj pri náhlom pohybe, náraze alebo pri páde.
- Nevhodná obuv – obzvlášť pri turistike, behaní, ale aj pri chôdzi môže nosenie nevhodnej obuvi viesť až k zápalu šľachy.
- Starnutím môžu šľachy strácať pružnosť a pevnosť, čo zvyšuje riziko zápalu.
- Zlá technika pri akejkoľvek fyzickej aktivite môže zvýšiť riziko zranenia šliach a následného zápalu. Príkladom zlej techniky je aj nesprávne držanie tela pri sedavej práci.
- Systémové ochorenia – v niektorých prípadoch môže zápal šľachy súvisieť so systémovými ochoreniami, ako je reumatoidná artritída.
- Infekcia – zriedkavé prípady – po vniknutí mikroorganizmov do šliach, najčastejšie prostredníctvom otvoreného zranenia alebo po chirurgickom zákroku.
Typy zápalov šliach na horných a dolných končatinách
Zápaly šliach sa môžu vyskytovať v rôznych častiach horných a dolných končatín. Častokrát sú ich názvy spájané so športom, pri ktorých sa vyskytujú. Každý typ môže mať vlastné špecifické príznaky a spôsoby liečby. K najbežnejším zápalom šliach patria:
Zápaly šliach horných končatín
- Tenisový lakeť (lateral epicondylitis) a golfový lakeť (medial epicondylitis) – ide o zápaly šliach v oblasti lakťa. Zatiaľ čo tenisový lakeť postihuje vonkajšiu stranu lakťa, golfový lakeť postihuje jeho vnútornú stranu.
- De Quervainova tendosynovitída – alebo aj De Quervainov syndróm – je stav spôsobený zapálením šliach v oblasti zápästia v blízkosti palca. Často je spôsobený nadmerným opakovaným používaním palca.
- Tendinitída ramena – ide o zápal skupiny šliach a svalov v ramennom kĺbe, ktoré umožňujú pohyb ramena. Zápal v tejto oblasti môže spôsobiť bolesť a obmedzenie pohybu ramena. Najčastejšie sa so zápalom šliach ramien pri záťaži stretávajú plavci (plavecké rameno) a nadhadzovači v baseballe.
Zápaly šliach dolných končatín
- Achillova tendinitída – tento zápal postihuje Achillovu šľachu v oblasti päty. Je častá u športovcov, najmä bežcov.
- Skokanské koleno (patellar tendinitis) – nastáva pri preťažení šľachy, ktorá upína štvorhlavý stehenný sval (kvadriceps) na píšťalu. Často sa vyskytuje u volejbalistov a basketbalistov. Bolesť je sústredená v mieste pod jabĺčkom kolena.
- Bežecké koleno (iliotibiálny syndróm) – pichavá bolesť na vonkajšej strane kolena. Vyskytuje sa najmä pri behu, turistike či chôdzi po schodoch.
Aké sú symptómy tendinitídy?
Symptómy tendinitídy sa môžu líšiť podľa toho, o aký typ šľachy ide. Existujú však spoločné príznaky, ktoré sú prítomné u všetkých z nich:
- bolesť,
- opuch a zvýšená citlivosť na dotyk,
- začervenanie kože,
- zvýšená teplota kože,
- obmedzená pohyblivosť kĺbu.
Bolesť v postihnutej oblasti môže byť tupá alebo silnejšia, ostrá bolesť. Intenzita bolesti sa môže zvyšovať pri pohybe, do ktorého je daná šľacha zapájaná. Ak zápal pretrváva dlhší čas, vyskytuje sa aj bolesť v pokoji. Okolie postihnutej šľachy môže byť opuchnuté a citlivé na dotyk. V niektorých prípadoch môže byť postihnuté miesto začervenané a teplejšie. Typickým príznakom tendinitídy je aj obmedzený pohyb v spojení so zapálenou šľachou. Pacienti môžu mať ťažkosti pri pohybe či plnom rozsahu pohybu. Schopnosť vykonávať bežné aktivity môže ovplyvniť aj pocit slabosti. Každopádne, samodiagnostika zápalu šliach sa neodporúča. Ak pozorujete tieto príznaky a máte podozrenie na tendinitídu, je dôležité, aby ste kontaktovali lekára, ktorý vykoná vhodné vyšetrenie s následnou prípadnou liečbou.
Diagnostika zápalu šliach
Diagnostika zápalu šliach sa skladá z viacerých krokov. Dôležitá je lekárska anamnéza, fyzické testy, prípadne pacient podstúpi röntgen, aby sa zistila príčina niektorých symptómov.
- Lekárska anamnéza – lekár sa pýta na príznaky, ako dlho trvajú, čo spúšťa bolesť.
- Fyzické vyšetrenie – prešetruje sa postihnutá oblasť na hmatateľné príznaky, ako sú opuch, citlivosť a teplota kože. Taktiež sa môžu pozorovať viditeľné príznaky zápalu, ako začervenanie.
- Rozsah pohybu – cieľom preverovania rozsahu pohybu je hľadanie obmedzení a bolesti počas jednotlivých pohybov.
- Obrazové vyšetrenia – niektoré prípady vyžadujú obrazové vyšetrenia na potvrdenie diagnózy alebo vylúčenie iných problémov. Medzi najčastejšie patrí röntgen, ultrazvuk alebo magnetická rezonancia (MRI). Pomáhajú vizualizovať štruktúru šliach a okolitých tkanív.
- Laboratórne testy – krvnými testami sa môžu diagnostikovať niektoré typy zápalu šliach, avšak vykonávajú sa veľmi ojedinele.
.jpg?m=1706616913)
Liečba tendinitídy
Akonáhle je tendinitída vhodne diagnostikovaná odborníkom, nasleduje liečba. Obvykle je to kombinácia viacerých liečebných metód. Výber konkrétnej liečby závisí od typu a závažnosti tendinitídy. Populárna je metóda R.I.C.E. (z angličtiny: rest – odpočinok, ice – ľad, compression – kompresia, elevation – zdvíhanie). Je to nenáročná technika používaná pri viacerých ochoreniach pohybového aparátu, ktorá dopomáha znížiť opuch, zmierniť bolesť a urýchliť regeneráciu. Táto metóda je odporúčaná ako domáca liečba pri menších zraneniach, ako bolesť v kolene, členku alebo zápästí po športe. V rámci terapie tendinitídy sa odporúčajú nasledovné opatrenia:
- Odpočinok – nepochybne základ terapie každého typu zápalu šliach. Vyhnite sa pohybom a činnostiam, ktoré sa vám robia náročnejšie, a tým, ktoré spôsobujú bolesť.
- Ľad – prikladanie ľadu na bolestivé miesto môže pomôcť zmierniť bolesť a potlačiť zápal. Ideálne je prikladať ľad na kratšie chvíle niekoľkokrát do dňa. Vhodné je aj používanie chladivých sprejov s obsahom syntetického ľadu.
Cryos Spray Chladivý sprej so syntetickým ľadom
400 ml sprej
- Kompresné (sťahovacie) obväzy – môžu znížiť opuch a urýchliť regeneráciu. Vhodné je aj použitie bandáže.
- Elevácia – zdvihnutie postihnutej končatiny, napríklad udržiavaním jej polohy nad úrovňou srdca, možno pomôcť zmierniť opuch. Uľahčuje sa tým odvod nadbytočných tekutín z danej oblasti, čo v konečnom dôsledku môže prispieť k úľave od nepohodlia a podporuje rýchlejšie zotavenie.
- Fyzikálna terapia – súčasťou terapie sú aj pohybové cvičenia pod dohľadom fyzioterapeuta na posilnenie postihnutej šľachy a zlepšenie rozsahu pohybu.
- Protizápalové lieky – na potlačenie zápalu a bolesti sa používajú bežné lieky zo skupiny nesteroidných antiflogistických liekov (NSAID). Príkladom takéhoto liečiva je ibuprofén (voľnopredajný liek Ibalgin), diklofenak (Voltaren) či naproxén (Nalgesin S). Tieto liečiva existujú v podobe tabletiek, gélu či náplastí. Sú určené na krátkodobú liečbu.
Voltaren Forte 2,32% Gél na bolesť chrbta, svalov a kĺbov
100 g gél
Voltaren Rapid 25 mg Na rýchlu úľavu od bolesti
10 mäkkých kapsúl
- Kortikosteroidy – v niektorých prípadoch sa odporúčajú aj injekcie kortikosteroidov, ktoré zmierňujú zápal a bolesť šliach.
- Plazma bohatá na trombocyty (PRP) – ide o injekciu s obsahom vysokej koncentrácie krvných doštičiek získaných z vlastnej krvi. Aplikuje sa do postihnutého miesta a má regeneračný účinok.
- Terapia rázovou vlnou (ESWT) – neinvazívna liečba, ktorá podporuje hojenie pomocou rázovej vlny. Tá stimuluje prietok v oblasti a potláča zápal.
- Chirurgický zákrok – keď nie je žiadna z vyššie uvedených metód dostatočná alebo je šľacha vážne poškodená, je za potreby opraviť šľachu chirurgicky. Chirurgický zákrok sa využíva aj na odstránenie poškodeného tkaniva.
Prevencia zápalu šliach
Ako to býva aj pri iných ochoreniach, najúčinnejšou liečbou tendinitídy je prevencia. Je niekoľko kľúčových faktorov, ktoré dokážu redukovať riziko zápalu šliach. Ide o osvojenie si zdravých životných návykov.
- V prvom rade je to správna ergonómia tela. Dbajte na zdravé držanie tela pri práci a zvoľte si vhodnú ergonomickú stoličku, obzvlášť, ak trávite viac času za počítačom.
- Pri rôznych činnostiach, ako je turistika, beh či práca, noste vhodnú obuv, ktorá poskytuje dostatočnú oporu pre chodidlá.
- Pred cvičením je to dôkladná rozcvička, ktorá znižuje pravdepodobnosť zranení. V prípade zvyšovania intenzity fyzickej aktivity je dôležitý postupný nárast námahy, aby si telo zvyklo. Súčasťou rozcvičky môže byť aj menší kardio tréning na zahriatie, čo pomáha pripraviť svaly a šľachy na fyzickú aktivitu a predísť náhlemu zaťaženiu. Ľahšie strečingové cvičenia sú vhodné nielen pred alebo po fyzickej aktivite, ale aj počas voľnejších dní. Zamerajte sa na naťahovanie svalov a šliach okolo kĺbov, ktoré sú náchylnejšie na tendinitídu. Obzvlášť si dávajte pozor na správnu techniku pri športe a iných fyzických aktivitách, ako je zdvíhanie ťažkých predmetov.
- Preťažovanie šliach môže spôsobovať aj nesprávna životospráva, resp. nadváha a obezita. Udržiavaním zdravej telesnej váhy môžete predísť viacerým ochoreniam, vrátane zápalu šliach.
- S tým súvisí aj vyvážené stravovanie. Zaraďte do jedálnička potraviny bohaté na vitamín C, nakoľko je nevyhnutný pre tvorbu kolagénu, z ktorého sú tvorené šľachy.
- Mnoho ľudí zabúda, že zdravá životospráva zahŕňa aj dostatok odpočinku. Aj nedostatočný čas na regeneráciu sa vie negatívne podpísať na vašom zdraví.
Dôsledným dodržiavaním týchto preventívnych opatrení môžete minimalizovať riziko rozvoja tendinitídy a udržiavať vaše šľachy zdravé.
Kedy k lekárovi?
Pri tendinitíde je dôležité vedieť, kedy vyhľadať lekára. K vyššie spomenutým návykom na prevenciu by sme mohli zaradiť aj počúvanie vlastného tela. Buďte pozorní na skoré symptómy tendinitídy. V prípade, že spozorujete výskyt niektorých z príznakov uvedených vyššie, venujte im dostatočnú pozornosť.
Ak príznaky, ako sú bolesť, opuch alebo obmedzený rozsah pohybu kĺbov, pretrvávajú aj po adekvátnom odpočinku a domácej liečbe, je nevyhnutné konzultovať stav so zdravotným odborníkom. Lekár vám vhodnými diagnostickými postupmi potvrdí alebo vyvráti prítomnosť zápalu v šľachách, odporučí správnu liečbu a pomôže vám predísť ďalším nepríjemným komplikáciám.
Ďalším dôvodom na návštevu lekára by mohlo byť aj zhoršovanie sa stavu tendinitídy napriek dodržiavaniu odporúčaní lekára alebo fyzioterapeuta. Dôležitá je pohotová reakcia a nečakať na zlepšenie stavu pridlho. Práve vyčkávanie môže situáciu častokrát zhoršiť, naopak, včasná diagnostika a liečba vedie k lepším výsledkom terapie.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.
