Paradentóza, odborne nazývaná parodontitída, je jedno z najčastejších chronických ochorení ústnej dutiny. Nezasahuje len ďasná, ale aj hlbšie štruktúry zubov, a ak sa nelieči, môže viesť až k ich uvoľneniu a strate. Napriek tomu, že ide o rozšírený problém, veľa ľudí ho podceňuje alebo si ho ani nevšimne, keďže často prebieha bez výraznejších príznakov. V tomto článku sa pozrieme na to, čo paradentózu spôsobuje, ako sa prejavuje, ako ju liečiť a najmä – ako jej predchádzať.
- Čo je to paradentóza?
- Ako paradentóza vzniká a aké sú jej príčiny?
- Aké sú príznaky paradentózy?
- Aké riziká pre zdravie môže paradentóza predstavovať?
- Ako sa paradentóza diagnostikuje?
- Aké sú možnosti liečby paradentózy?
- Dá sa paradentóza úplne vyliečiť?
- Ako predchádzať paradentóze a udržiavať zdravé ďasná?
- Kedy je potrebné navštíviť zubného lekára pri paradentóze?
Čo je to paradentóza?
Paradentóza vzniká v dôsledku hromadenia zubného povlaku, v ktorom sa nachádzajú baktérie. Tie sa usádzajú na sklovine, vytvárajú tenkú vrstvu a spôsobujú zápal ďasien. Ak sa problém nerieši, zápal sa šíri do hlbších tkanív okolo zubu – parodontu. Baktérie sa tam rýchlo množia, vzniká hnis a bolesť.
Ochorenie sa vyvíja pomaly a často bez výrazných príznakov, čo ho robí nebezpečným pre ústne zdravie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) patria parodontálne ochorenia medzi hlavné príčiny straty zubov u dospelých.
Ako paradentóza vzniká a aké sú jej príčiny?
Ako sme už spomínali, hromadenie zubného povlaku (plaku) je hlavnou príčinou ochorení ďasien. Plak je lepkavý film plný baktérií, ktorý vzniká pri kontakte zvyškov jedla (najmä cukrov a škrobov) s baktériami v ústach. Ak sa pravidelne neodstraňuje čistením zubov a zubnou niťou, môže viesť k zápalu ďasien – gingivitíde.
Ak sa plak neošetrí, môže:
- Stvrdnúť na zubný kameň, ktorý sa nedá odstrániť doma, len u zubára.
- Spôsobiť zápal ďasien (gingivitídu) – prejavuje sa opuchom, začervenaním a krvácaním.
- Postúpiť do paradentózy (parodontitídy) – vznikajú hlboké vačky medzi zubami a ďasnami, kde sa hromadí kameň a povlak plný baktérií.
- Spôsobiť úbytok tkaniva a kosti, čo vedie k uvoľňovaniu a strate zubov.
Rizikové faktory:
- Nedostatočná ústna hygiena
- Genetika – u niektorých ľudí imunitný systém reaguje na baktérie horšie
- Fajčenie, stres, cukrovka či oslabený imunitný systém môžu riziko zvýšiť
Zápal sa môže z úst rozšíriť a zaťažovať celý organizmus. Preto je prevencia a včasná liečba kľúčová – pravidelné čistenie, dentálna hygiena a kontroly u zubára môžu ochoreniu úplne zabrániť.
Aké sú príznaky paradentózy?
Paradentóza je zápalové ochorenie závesného aparátu zubov. Príznaky môžu byť nenápadné, no postupne sa zhoršujú. Medzi najčastejšie patria:
Skoré príznaky:
- Krvácanie ďasien (najmä pri čistení zubov alebo jedení)
- Začervenané, opuchnuté alebo citlivé ďasná
- Zápach z úst (halitóza), ktorý pretrváva aj po hygiene
- Nepríjemná chuť v ústach
- Zmena farby ďasien (tmavšie, purpurové)
Pokročilé príznaky:
- Ustupujúce ďasná (zuby vyzerajú dlhšie)
- Pohyblivosť zubov alebo ich uvoľnenie
- Bolesť pri žuvaní alebo dotyku
- Hnis medzi zubami a ďasnami
- Tvorba parodontálnych vačkov (hlboké priestory medzi zubom a ďasnom)
- Zmena skusu (zuby do seba nezapadajú ako predtým)
- Tvorba medzier medzi zubami
Zdravé ďasná sú pevné, nekrvácajú, priliehajú k zubom a ich farba môže byť svetloružová až tmavšia – podľa pigmentácie jednotlivca.
Aké riziká pre zdravie môže paradentóza predstavovať?
Neliečená paradentóza môže viesť k úbytku kosti čeľuste, uvoľneniu a strate zubov. Baktérie sa môžu cez ďasná dostať do krvného obehu a ovplyvniť celý organizmus.
Medzi možné komplikácie patria:
- bolestivé abscesy,
- migrácia zubov a problémy pri jedení,
- ústup ďasien a odhalenie koreňov,
- komplikácie v tehotenstve (napr. nízka pôrodná hmotnosť),
- zvýšené riziko srdcových a respiračných ochorení,
- zhoršenie kontroly cukrovky.
Paradentóza tak neohrozuje len zuby, ale aj celkové zdravie.
Ako sa paradentóza diagnostikuje?
Zubný lekár môže rozpoznať prvé príznaky parodontitídy už počas bežnej prehliadky. Pomocou parodontálnej sondy (pravítka) zmeria hĺbku vačkov medzi zubom a ďasnom – zdravé majú do 3 mm, postihnuté 4 mm a viac. Vyšetrenie je rýchle a bezbolestné.
Ak sa potvrdí zápal, nasledujú ďalšie vyšetrenia:
- Röntgen – zobrazí stav čeľustnej kosti a rozsah úbytku kosti. Môže sa použiť len pár snímok alebo celý panoramatický snímok úst podľa potreby.
- Mikrobiologické testy – zisťujú prítomnosť konkrétnych škodlivých baktérií v zubnom povlaku, ktoré pomáhajú určiť cielenú liečbu.
- Klasifikácia choroby – Parodontitída sa hodnotí podľa 4 štádií (závažnosť) a 3 stupňov (rýchlosť progresie), čo pomáha nastaviť správnu liečbu na mieru.
- Pravidelné kontroly u zubára sú kľúčové na včasné odhalenie a zastavenie ochorenia.
Aké sú možnosti liečby paradentózy?
Domáca starostlivosť a hygiena:
- Čistenie zubov 2× denne fluoridovou pastou.
- Používanie elektrickej kefky a dentálnej nite/medzizubnej kefky.
- Pravidelné profesionálne čistenie (2× ročne).
- Nefajčiť a vyhýbať sa žuvaciemu tabaku.
- Používať ústnu vodu alebo vodný irigátor (podľa odporúčania zubára).
Herbadent Original Bylinná zubná pasta s fluórom
100 g zubná pasta
Oral-B iO Series 8 White
1 elektrická zubná kefka
Curaprox CPS 09 Prime Start Set (žltá)
5 medzizubných kefiek + 1 UHS 409 držiak + 1 UHS 470 držiak
Profesionálne čistenie:
- Odstránenie zubného kameňa a povlaku.
- Leštenie zubov a fluoridová ochrana.
- Pri hlbokých vreckách: hĺbkové čistenie – škálovanie a hobľovanie koreňov.
Antibiotiká:
- Pri pretrvávajúcom zápale – lokálne alebo systémové antibiotiká (ústna voda, gél, tablety).
Kontroly a sledovanie:
- Kontrola o pár týždňov, následne každé 3–6 mesiacov.
- Sledovanie stavu ďasien a liečebnej odpovede.
Chirurgická liečba (pri ťažkých stavoch):
Flap surgery (operácia chlopní):
- Zdvihnutie ďasien, vyčistenie koreňov, prišitie späť.
Štepy a regenerácia:
- Kostné štepy – obnova stratenej kosti.
- Membrány (riadená regenerácia) – podpora rastu kosti.
- Gingiválne štepy – riešenie ustupujúcich ďasien.
- Plazma bohatá na krvné doštičky (PRP) – podpora regenerácie.
Dá sa paradentóza úplne vyliečiť?
Parodontóza (ochorenie ďasien) sa nedá úplne vyliečiť, pretože baktérie v ústach sa tvoria každý deň. Dá sa však úspešne zvládať kombináciou odbornej liečby (parodontálna terapia) a dôslednej domácej ústnej hygieny. Miera zvládnutia závisí od stupňa ochorenia, rizikových faktorov a pravidelnej starostlivosti. Pri dobrej spolupráci so zubárom a správnych návykoch je možné ochorenie zastaviť a udržať ďasná zdravé.
Ako predchádzať paradentóze a udržiavať zdravé ďasná?
Prevencia paradentózy:
- Čistiť si zuby 2× denne, 2 minúty,
- používať medzizubné kefky alebo niť každý deň,
- ústnu vodu používať len krátkodobo (napr. chlórhexidín max 2 týždne),
- raz ročne navštíviť zubára na kontrolu a čistenie,
- pri čistení zubov venovať pozornosť ťažko dostupným miestam,
- vybrať si správnu techniku čistenia zubov (napr. Bassova),
- nefajčiť, minimalizovať stres, jesť zdravo.
Kedy je potrebné navštíviť zubného lekára pri paradentóze?
Okrem pravidelných preventívnych prehliadok, by ste mali zubára navštíviť okamžite, ak spozorujete príznaky ako sú: krvácanie, opuch, začervenanie alebo citlivosť ďasien, zápach z úst, prípadne uvoľnené zuby.
Včasné odhalenie paradentózy výrazne zvyšuje šancu na úspešnú liečbu a zamedzenie trvalého poškodenia.
Ak je ochorenie pokročilejšie, zubár vás môže odporučiť k parodontológovi – špecialistovi na ochorenia ďasien a závesného aparátu zuba.
Nečakajte, kým bude neskoro - vaše zuby a zdravie za to stoja. Čím skôr vyhľadáte pomoc, tým lepšie sa dá parodontitída zvládnuť alebo dokonca zvrátiť.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.
