Aj napriek tomu, že prejavy alergických reakcií sú častokrát mierne a dajú sa tlmiť pravidelným podávaním antihistaminík (liekov proti alergii), v niektorých prípadoch môžu vyústiť do ťažkej alergickej reakcie, a teda do anafylaktického šoku. Ten je potrebné okamžite liečiť. V opačnom prípade môže viesť k smrti.
- Čo je to anafylaktický šok?
- Aké sú príčiny anafylaktického šoku?
- Aké sú príznaky anafylaktického šoku?
- Ako diagnostikovať anafylaktický šok?
- Ako liečiť anafylaktický šok?
- Prevencia anafylaktického šoku
- Kedy vyhľadať lekára?
Čo je to anafylaktický šok?
Anafylaktický šok je život ohrozujúci stav a ide o najťažší stupeň anafylaxie – anafylaktickej reakcie – ťažkej alergickej reakcie postihujúcej celý organizmus. Je to prehnaná odpoveď imunitného systému organizmu na alergén (látka zodpovedná za vznik alergickej reakcie). Alergénom môže byť akákoľvek látka bežne sa vyskytujúca v prostredí.
Alergiu síce môžeme definovať taktiež ako prehnanú odpoveď organizmu na podnet – alergén, anafylaktický šok však prebieha vo vyššej intenzite ako samotná alergia. Jeho neliečenie vedie k poškodeniu a zlyhaniu viacerých orgánov a následne až k smrti.
Podstatou alergie a taktiež anafylaxie je nadmerné uvoľňovanie histamínu imunitným systémom po kontakte s alergénom. Ten je zodpovedný za prejavy alergie, ako sú svrbenie pokožky či sliznice nosohltanu, slzenie očí, opuchy, bolesti hlavy a podobne. Prejavy alergickej reakcie sa zvyčajne vyskytujú len na jednom mieste na tele. V prípade anafylaxie dochádza k súčasnému výskytu na viacerých miestach na tele.
Aké sú príčiny anafylaktického šoku?
Dôvodom pre vznik anafylaktickej reakcie je zvyčajne opakovaný kontakt s alergénom. Medzi najčastejšie spúšťače patria:
- potraviny – napríklad morské plody, orechy, mlieko, sója, citrusy a pod.,
- latex,
- bodnutie hmyzom – osa, včela, sršeň a iné,
- lieky – napríklad antibiotiká, lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej, kontrastné látky a vakcíny.
Existujú rizikové faktory, ktoré môžu viesť k zvýšenému riziku vzniku anafylaktického šoku. Patria medzi ne alergie, astma a výskyt anafylaktického šoku v minulosti. V prípade opakovaného anafylaktického šoku môžu byť jeho prejavy závažnejšie ako prvýkrát. Medzi ďalšie rizikové faktory patria ochorenia srdca a nadmerné zmnoženie buniek imunitného systému, ktoré sú zodpovedné za uvoľňovanie histamínu po kontakte s alergénom. K jeho vzniku môže viesť taktiež fyzická aktivita/šport – napr. po konzumácii potravy s obsahom alergénu.
Aké sú príznaky anafylaktického šoku?
Prejavy anafylaktického šoku sa zvyčajne vyskytujú krátko (v priebehu niekoľkých minút) od kontaktu s alergénom. V niektorých prípadoch sa môže doba ich objavenia predĺžiť na 30 minút až hodinu. Spočiatku sú prejavy len mierne, ale veľmi rýchlo sa stupňujú. Prejavy môžu byť lokálne alebo celkové.
Lokálne prejavy
Medzi lokálne prejavy, ktoré sa môžu vyskytnúť v súvislosti s anafylaktickým šokom, patria:
- bolesti hlavy,
- závraty,
- zmätenosť, úzkosť,
- kovová chuť v ústach,
- opuchy pier, jazyka, hrdla, očí,
- problematické rozprávanie.
Lokálne prejavy anafylaxie sa môžu týkať konkrétneho orgánového systému. Medzi typické systémy postihnuté pri anafylaktickom šoku patria koža, dýchací, obehový a tráviaci systém.
Koža
Kožné prejavy si väčšinou pacienti všimnú ako prvé, hoci tie nemusia byť prítomné pri každom type anafylaktickej reakcie. Pokožka je bledá a studená. Typické je hlavne svrbenie, začervenanie, prípadne môže nastať mierne oteplenie pokožky. Tieto prejavy môžu prejsť do žihľavky, ktorá je okrem svrbenia charakterizovaná taktiež bolesťou na dotyk.
Dýchací systém
V prípade, že dôjde k postihnutiu dýchacieho systému, typickou reakciou je opuch priedušiek. To vedie k sťaženému dýchaniu, kašľu, pocitu nedostatku vzduchu, bolestivému pocitu na hrudníku, pocitu cudzieho telesa v hrdle či k problémom s prehĺtaním. Prítomná je taktiež vodnatá nádcha, kýchanie a pocit upchatého nosa. Okrem toho môže dôjsť k opuchu pľúc, čo sa prejaví zvukmi podobnými piskotu počas dýchania. V súvislosti s postihnutím dýchacieho systému stúpa riziko respiračnej tiesne (dýchavičnosť, respiračné zlyhanie spôsobené náhlym a rozsiahlym zápalom v pľúcach), hlavne v prípade pacientov trpiacich astmou.
Obehový systém
V dôsledku rozšírenia ciev a úniku tekutiny do okolitých tkanív dochádza k náhlemu poklesu krvného tlaku. Mozog a ďalšie orgány tak nie sú dostatočne prekrvené, a tak nemajú dostatok kyslíka a živín. Prítomné sú palpitácie (búšenie srdca) a slabý pulz.
Tráviaci systém
Tráviace ťažkosti sa pri anafylaktickom šoku objavujú hlavne u ľudí s prítomnosťou potravinových alergií. Tie sa môžu prejaviť prítomnosťou kŕčov, bolesťami brucha, nevoľnosťou, vracaním, nadúvaním a hnačkami.
Celkové prejavy
Celkové prejavy anafylaktického šoku vznikajú vystupňovaním a kombináciou lokálnych prejavov, pričom dochádza k rozvoju šokového stavu. Čo sa týka centrálneho nervového systému, prítomné sú kŕče, kvalitatívne (nesprávne myslenie a neadekvátne reakcie pacienta) a kvantitatívne (obmedzenie rozsahu vedomia) poruchy vedomia, poruchy správania, zmätenosť a nepokoj. Okrem toho, môže nastať respiračné a kardiovaskulárne zlyhanie.
Anafylaktický šok má 3 fázy:
- kompenzačná fáza – telo ešte dokáže kompenzovať zmeny a udržiava prekrvenie životne dôležitých orgánov, ako sú mozog, srdce a obličky,
- fáza dekompenzácie – prekrvenie orgánov sa zhoršuje a dochádza k poklesu krvného tlaku,
- ireverzibilná (nevratná) fáza – ide o najzávažnejšiu fázy, pri ktorej dochádza k nezvratným zmenám, k poškodeniu orgánov, k smrti.
Ako diagnostikovať anafylaktický šok?
Diagnostika anafylaktického šoku je vo väčšine prípadov jednoduchá. Dôležité je poznať klinické prejavy šoku a v prípade, že prevažujú kožné, dýchacie a kardiovaskulárne prejavy, vieme s určitosťou povedať, že ide o anafylaktický šok. V niektorých prípadoch môže byť diagnostika komplikovaná, a to vtedy, ak nerátame s prítomnosťou alergickej reakcie. Prítomné sú hlavne tráviace ťažkosti bez kožných a dýchacích prejavov. K potvrdeniu diagnózy prispieva laboratórne vyšetrenie protilátok IgE (imunoglobulíny E, ktoré sa v organizme vytvárajú ako reakcia na alergény), sérovej hladiny tryptázy a zvýšenie hladiny histamínu v krvi alebo v moči.
Ako liečiť anafylaktický šok?
V prípade podozrenia na anafylaktický šok treba zasiahnuť okamžite a nečakať až na príchod lekára.
- V prvom rade je dôležité privolať záchrannú službu a ak je to možné, zabrániť ďalšiemu kontaktu postihnutého s alergénom (napríklad opatrne, bez stláčania vybrať žihadlo).
- Ak máte k dispozícii adrenalínové pero – EpiPen, použite ho na aplikáciu adrenalínu do vonkajšej strany stehenného svalu. V núdzovom prípade ho aplikujte aj priamo cez oblečenie. V prípade, že sa u vás anafylaktický šok vyskytol už v minulosti, mali by ste mať pri sebe vždy adrenalínové pero.
- Nevyhnutné je polohovanie pacienta do tzv. protišokovej polohy – polohy ležmo. Nohy pacienta dajte do zdvihnutej polohy, čím sa zabezpečí prúdenie krvi do životne dôležitých orgánov. To však len v prípade, ak nie je dýchavičný alebo nemá problém s dýchaním. V opačnom prípade by mal pacient ostať v polosede.
- Kontrolujte vedomie a dýchanie pacienta. V prípade zástavy dýchania je nutné okamžite začať kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR) – 30 stlačení hrudníka a 2 vdychy.
Terapia pokračuje aj po príchode záchrannej pomoci a následne v nemocnici. Podáva sa adrenalín, antihistaminiká a glukokortikoidy, čím sa zabezpečí zmenšenie zápalu v dýchacích cestách, a tak sa zlepší dýchanie. Ďalej sú liečené komplikácie, ktoré sa vyvinuli v súvislosti s anafylaktickým šokom.
Prevencia anafylaktického šoku
Čo sa týka prevencie, dôležité je úplné vyhýbanie sa alergénom a spúšťacím faktorom, o ktorých viete, že u vás vyvolávajú alergickú reakciu. Okrem toho, v prípade konzumácie potraviny, ktorá by mohla byť alergénom, sa vyhýbajte pohybu, ako je napríklad beh alebo rýchla chôdza aspoň 6 hodín od konzumácie. Taktiež sa vyhnite konzumácii alkoholu pred, počas alebo po fyzickej záťaži.
Kedy vyhľadať lekára?
V prípade, že sa u vás vyskytnú prejavy anafylaktického šoku, okamžite vyhľadajte/privolajte lekársku pomoc. Aj v prípade podania adrenalínu formou adrenalínového pera a po následnom ustúpení príznakov šoku je potrebné vyhľadať lekára. Niekoľko hodín po prvotnom šoku sa totiž môže rozvinúť oneskorená reakcia, a preto je potrebné postihnutého monitorovať. Lekára vyhľadajte aj v prípade, ak sa u vás po kontakte s nejakým podnetom vyskytla silná alergická reakcia, pretože v budúcnosti by mohla prerásť do anafylaktického šoku.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.
