Pľúca sú orgán uložený v hrudnom koši, ktorého hlavnou funkciou je výmena dýchacích plynov medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Predstavujú jeden z nenahraditeľných orgánov ľudského tela, bez ktorého by sme nedokázali prežiť ani jeden deň. Napriek tomu, ochorenia dýchacej sústavy patria k tým najčastejším, zápal pľúc nevynímajúc – ide o 3. najčastejšiu príčinu úmrtnosti na svete (podľa WHO – Svetová zdravotnícka organizácia). Čo sa s našimi pľúcami pri takomto zápale deje a aká je liečba?
- Ako vzniká zápal pľúc?
- Aké sú príznaky zápalu pľúc?
- Ako liečiť zápal pľúc?
- Dá sa očkovať proti zápalu pľúc?
- Aký to je suchý zápal pľúc?
- Ako dlho trvá inkubačná doba pri zápale pľúc?
Ako vzniká zápal pľúc?
Pľúca sú párový orgán dýchacej sústavy, ktorý sa delí na dve základné časti – pravé a ľavé pľúca. Pravé pľúca sú tvorené tromi a ľavé dvomi lalokmi (ľavé má dva laloky preto, lebo obsahuje aj tzv. medzipľúcie, v ktorom je uložené srdce). Povrch pľúc je prekrytý blanou, ktorú nazývame popľúcnica. Priedušky, ktoré vstupujú do pľúc, sa vetvením menia na tenšie a jemnejšie priedušničky, ktoré vyúsťujú až do pľúcnych mechúrikov – tie sa podieľajú na výmene dýchacích plynov (kyslíka a oxidu uhličitého) medzi krvou a prostredím.
Ako je zrejmé z názvu, zápal pľúc (odborne pneumónia) je akútne zápalové ochorenie pľúcneho tkaniva, ktoré môže postihovať priedušničky, pľúcne mechúriky aj priestor medzi nimi (interstícium), ktorý je vyplnený tekutinou. Keďže pri zápale pľúc sú pľúcne mechúriky naplnené hnisom, dýchanie sa sťažuje a pľúca sa snažia tohto hlienu zbaviť kašľaním.
Zápal pľúc sa častejšie vyskytuje u detí ako u dospelých, po 50. roku života jeho výskyt opätovne narastá. Riziko je okrem rôzneho veku vyššie aj v rozvojových krajinách, u ľudí trpiacich chronickým ochorením dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy, u onkologických pacientov, u obéznych ľudí a ľudí trpiacich cukrovkou alebo u fajčiarov.
Zápal pľúc vieme z niekoľkých hľadísk rozdeliť do viacerých skupín:
- z hľadiska priebehu – akútny (náhly vznik), chronický (spôsobený ťažko liečiteľnými patogénmi alebo dôsledok iného ochorenia), prípadne recidivujúci (vracajúci sa) a migrujúci (najprv postihne jednu časť pľúc, potom druhú),
- z hľadiska klinického obrazu – typický a atypický (svojimi príznakmi pripomína iné ochorenie a je ťažké ho diagnostikovať),
- z hľadiska závažnosti – ľahký, stredne ťažký a ťažký (stredne ťažký a ťažký sú s výskytom horúčok, neutíchajúceho kašľa a veľmi sťaženého dýchania, je potrebná hospitalizácia)
- z hľadiska postihnutia pľúc – jednostranný (postihuje len jeden lalok pľúc) a obojstranný (postihuje celé pľúca),
- z hľadiska vzniku – primárny (je primárnym ochorením) a sekundárny (je dôsledkom alebo komplikáciou iného ochorenia),
- z hľadiska patológie – alveolárny (postihuje pľúcne mechúriky) a intersticiálny (postihuje priestor medzi pľúcnymi mechúrikmi),
- z hľadiska výskytu – komunitný (vzniká bežne medzi ľuďmi, nie je viazaný na zdravotnícke zariadenie) a nemocničný (nozokomiálny; viazaný na zdravotnícke zariadenie, väčšinou infekčný, spôsobený rezistentnými baktériami).
Príčiny zápalu pľúc môžeme rozdeliť na infekčné a neinfekčné:
- Pôvodcami infekčného zápalu pľúc sú rôzne mikroorganizmy – baktérie, vírusy alebo huby/plesne, prípadne parazity.
- Pôvod neinfekčného zápalu pľúc môže byť: vdychovanie škodlivých a dráždivých plynov (napr. oxid uhoľnatý) alebo agresívnych chemikálií (napr. čistiace prostriedky), pobyt v prašnom prostredí alebo inak znečistenom prostredí (napr. po požiari alebo výbuchu sopky či vo veľmi znečistených mestách), ožarovanie nádorov v oblasti hrudníka, vdýchnutie tráveniny (aspirácia) alebo požitie liekov s toxickým účinkom na pľúca (najmä monoklonálne protilátky, imunosupresíva – liečivá na potlačenie imunity a protinádorové liečivá).
Zápal pľúc sa diagnostikuje najmä pomocou RTG vyšetrenia, často sa však robí aj mikrobiologické vyšetrenie z dôvodu určenia hlavnej príčiny zápalu pľúc a následnej špecifickej terapie.
Aké sú príznaky zápalu pľúc?
Zápal pľúc je diagnostikovaný v prípade, ak sa vyskytnú aspoň 2 z týchto príznakov:
- výrazný a intenzívny kašeľ,
- vykašliavanie hlienu alebo hnisu,
- bolesť na hrudníku, ktorá sa zhoršuje pri hlbokom nádychu alebo kašľaní,
- namáhavé, plytké a rýchle dýchanie až dýchavičnosť,
- cyanóza – modré zafarbenie kože a slizníc z dôvodu nedostatočného zásobovania kyslíkom,
- počuteľné zvuky pri lekárskom vyšetrení stetoskopom,
- nešpecifické príznaky, ako zvýšená teplota až horúčka, zimnica, únava a slabosť.
Rozdiel v príznakoch je aj medzi typickou a atypickou formou zápalu pľúc. Typický zápal pľúc sa prejavuje najmä horúčkou (teplota tela nad 38 °C), vlhkým hnisavým kašľom, bolesťou na hrudníku a sipotom (prípadne pískaním). U atypických foriem je to skôr zvýšená teplota (teplota tela v rozmedzí od 37 °C do 38 °C) a suchý kašeľ.
Okrem klasických príznakov sa môžu vyskytnúť aj iné komplikácie, ako je pľúcny absces, hnisavé ložiská, odumretie tkaniva pľúc, zápal pohrudnice (tenká blana pokrývajúca vonkajšiu vrstvu pľúc), akútna dychová nedostatočnosť, zníženie vitálnej kapacity pľúc či v niektorých ťažkých až rizikových prípadoch aj smrť.
Ako liečiť zápal pľúc?
Špecifická liečba spočíva napr. v podávaní antibiotík, pokiaľ je pôvodcom zápalu pľúc baktéria (Streptococcus pneumoniae je najčastejšou z nich, môže to byť aj Mycoplasma pneumoniae alebo Chlamydia pneumoniae). Pred nastavením antibiotickej liečby je vždy potrebné vykonať CRP test, ktorý nám dokáže vyhodnotiť, či ide o bakteriálnu alebo vírusovú infekciu. Okrem toho by súčasťou rutinného vyšetrenia mala byť aj kultivácia mikroorganizmov z výteru a následné stanovenie citlivosti na antibiotiká. Vďaka takémuto vyšetreniu dokážeme antibiotickú liečbu zacieliť na konkrétny mikroorganizmus, čím znižujeme riziko návratu infekcie, zvyšujeme úspešnosť liečby a znižujeme pravdepodobnosť výskytu nežiaducich účinkov vyplývajúcich z mechanizmu účinku širokospektrálnych antibiotík. Antibiotiká sa podávajú najmä vo forme tabliet (prípadne sirupov a suspenzií u detí).
V prípade stredne ťažkých a ťažkých zápaloch pľúc je potrebná hospitalizácia, počas ktorej sú antibiotiká podávané vnútrožilovo, pričom zvyčajne ide o kombináciu viacerých antibiotík. Kombinácia antibiotík, resp. použitie rezervných antibiotík (antibiotiká používané len v konkrétnych diagnózach) je časté aj pri nemocničných nákazách. Pokiaľ sa do 48 hodín stav pacienta nezlepší, antibiotiká sú nahradené za iné.
Vírusové zápaly pľúc sú spôsobené napr. vírusom chrípky, cytomegalovírusmi alebo adenovírusmi a na ich liečbu sa používajú antivirotiká – liečivá nasmerované proti vírusom. Rovnako to platí aj pre plesne, kde používame antimykotiká – liečivá pôsobiace proti plesniam, hubám a kvasinkám. Liečba neinfekčných zápalov pľúc závisí od príčiny a typu zápalu pľúc a zahŕňa širokú škálu liečiv, často sa však podávajú kortikosteroidy – silné protizápalové liečivá.
Liečba zápalu pľúc zahŕňa aj podávanie antipyretík (liečivá na zníženie horúčky) a mukolytík a antitusík. Mukolytiká sú liečivá, ktoré sa používajú na terapiu vlhkého kašľa – ich úlohou je rozpúšťať hlien a podporovať činnosť riasinkového epitelu dýchacej sústavy, čím dochádza k odstraňovaniu hlienu a vykašliavaniu. Naopak, antitusiká sa využívajú na terapiu suchého dráždivého kašľa – ich funkcia spočíva v zastavení kašľa, či už pôsobením na centrálnu nervovú sústavu alebo na receptory v dýchacej sústave, vďaka čomu odstránia pocity dusenia sa.
Aj napriek tomu, že liečba sa môže javiť ako kratšia (2 - 3 týždne), pokojový režim je potrebné dodržiavať aspoň mesiac. Pod pokojovým režimom si môžeme predstaviť vyhýbanie sa nadmernej fyzickej aktivite, dopriať si oddych, dostatočný spánok, vyváženú stravu a dostatočný pitný režim. Po takejto liečbe je vhodné podporiť imunitu vitamínmi (vitamín C a vitamín D), minerálmi (selén a zinok), betaglukánmi a, samozrejme, probiotikami, pre obnovu črevnej mikroflóry.
Odporúčané je kontrolovať si saturáciu hemoglobínu kyslíkom pomocou pulzného oxymetra – do prístroja sa vloží prst a do niekoľkých sekúnd sa zobrazí výsledok. Saturácia je v norme, pokiaľ je hodnota na displeji medzi 93 a 99 %. Pokiaľ je to menej, je potrebné vyhľadať lekára, pri poklese pod 88 % dokonca volať rýchlu zdravotnú pomoc.
Počas liečby aj niekoľko týždňov po by ste mali úplne vylúčiť zo svojho životného štýlu cigarety a alkohol.
Pre uvoľnenie bolesti a tlaku na hrudníku môžete vyskúšať Priessnitzove zábaly hrudníka. Priamo na hrudník umiestnite mokrú a chladnú vrstvu, ktorú prikryjete suchou (prípadne medzi ne umiestnite igelit). Vrstvy musia priliehať tesne, bez vzduchových bublín. V prvej, hypotermickej fáze dochádza k schladeniu miesta a zúženiu ciev (niekoľko minút). V ďalšej, izotermickej fáze, sa teplota stabilizuje, cievy sa postupne rozširujú (približne 40 minút). V poslednej hypertermickej fáze sa teplota zvyšuje, pokožka sa prehrieva a dochádza k sillnejšej lokálnej dilatácii (približne 60 minút). Takýto zábal by mal trvať 2 – 3 hodiny.
Dá sa očkovať proti zápalu pľúc?
Proti zápalu pľúc je možné sa aj efektívne chrániť – okrem dodržiavania životosprávy a užívania výživových doplnkov na podporu imunitného systému, je potrebné aj striktné dodržiavanie hygienických návykov, vyhýbanie sa priestorom s veľkou fluktuáciou ľudí, vyhýbanie sa chorým ľudom, nosenie rúška/respirátora v sezóne najväčšieho výskytu respiračných ochorení (jeseň a zima). Kontrolovať stav ovzdušia si môžete pomocou webovej stránky Slovenského hydrometeorologického ústavu alebo pomocou rôznych aplikácií na vašich smartfónoch (napr. Klarify alebo Dnes dýcham).
Ďalšiu prevenciu predstavuje dobrovoľné očkovanie proti pneumokokom alebo proti iným pôvodcom zápalu pľúc (chrípka, COVID-19).
- Pneumokoky spôsobujú okrem zápalu pľúc aj zápal stredného ucha, sepsu (otrava krvi), meningitídu a ďalšie vážne ochorenia. Očkovanie je odporúčané starším ľuďom (nad 65 rokov), ľuďom umiestnených v domovoch dôchodcov alebo domovoch sociálnych služieb, osobám s chronickými ochoreniami, po transplantácii alebo so zníženou imunitou, prípadne zdravotníckym pracovníkom. Očkovacia schéma je jednodávková, pričom sa očkuje do svalu do ramena. Preočkovanie je postačujúce raz za 5 rokov. U detí je očkovanie proti pneumokokom súčasťou povinného očkovania.
- Proti chrípke sa odporúča očkovať každému, kto prichádza do kontaktu s veľkým množstvom ľudí a, samozrejme, ľuďom s chronickými ochoreniami, zníženou imunitou či starším ľuďom a deťom. Proti chrípke je potrebné preočkovať sa každý rok, pričom ide o jednodávkovú vakcínu, ktorá sa tiež aplikuje do svalu do ramena, prípadne do nosa (tá je dostupná pre deti a mládež od 2 do 18 rokov). U detí do 9 rokov, ktoré ešte neboli v minulosti proti chrípke očkované, sa podáva druhá dávka s aspoň mesačným odstupom od prvej.
- Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 sa aktuálne odporúča najmä pacientom so zníženou imunitou, pričom dávkovacia schéma a spôsob podania je rovnaký, ako pri prechádzajúcich spomínaných vakcínach.
Aký to je suchý zápal pľúc?
Studený, suchý alebo chodiaci zápal pľúc – všetky tieto názvy sú synonymá pre atypický zápal pľúc, ktorý svoj názov dostal z dvoch základných dôvodov:
- spôsobuje ho mikroorganizmus, ktorý primárne pôsobí na iné ako pľúcne tkanivo,
- nemá príznaky typické pre zápal pľúc (pozri Aké sú príznaky zápalu pľúc? v tomto článku).
Ide o veľmi nákazlivé ochorenie, ktoré sa prenáša kvapôčkovou infekciou, najmä v kolektíve detí v materských a základných školách. Prejavuje sa najmä bolesťou v krku, zvýšenou sekréciou z nosa, zväčšenými krčnými mandľami, únavou a niekoľko týždňov až mesiacov trvajúcim kašľom. Aj vďaka svojím atypickým príznakom býva často potvrdený a diagnostikovaný až po RTG vyšetrení. Najčastejšími pôvodcami sú Mycoplasma pneumoniae a RSV – respiračný syncytiálny vírus. Liečba je symptomatická (tlmenie kašľa) a antibiotická alebo antivirotická, pričom je potrebné často siahnuť na rezervné antibiotiká.
Ako dlho trvá inkubačná doba pri zápale pľúc?
Dĺžka liečby je zvyčajne 14 – 21 dní, v niektorých prípadoch to môže byť aj niekoľko mesiacov. Dĺžka inkubačnej doby zápalu pľúc je závislá od príčiny, pričom diagnostiku sťažuje výskyt nešpecifických prípadov, napr. pri atypickom zápale pľúc. Vo všeobecnosti však hovoríme o inkubačných dobách v trvaní 1 – 4 týždne:
- bakteriálny zápal pľúc – obvykle kratšia inkubačná doba, 1 - 3 dni, v prípade infekcie spôsobenej mykoplazmami však až 10 dní,
- vírusový zápal pľúc – obvykle dlhšia inkubačná doba, 4 - 6 dní,
- nemocničný zápal pľúc – 24 - 48 hodín od hospitalizácie,
- neinfekčný zápal pľúc – niekoľko týždňov až mesiacov, v závislosti od príčiny.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.